Jeden človiečik ma ale zaujal. Bol to mladý chalan a kľakol si ku kňazovi tak šikovne, že kňaza nebolo vôbec vidno. Bolo to komické, akoby rozprával sám pre seba, pokyvoval hlavou, čudne sa hýbal. Fakt bola sranda pozorovať ho. Tak ako som bola predtým napätá a plná strachu, tak to zo mňa všetko opadlo. Zrazu som bola veselá a uvoľnená.
No, keď som si kľakla ku kňazovi, nebolo mi všetko jedno. Ale dopadlo to dobre. Odchádzala som spokojná, šťastná s akýmsi čudným pokojom, ktorý už poznám. Keď som čítala večer Bibliu naplno som prežívala Božie utrpenie a chcela som sa obetovať za Boha. Zmierenie s Bohom je skvelé. Cítite sa ako znovuzrodení. Chcete robiť dobre a dávate pozor na to, čo poviete. Ja osobne teraz chodím po svete veselšia a pokojnejšia. Dušu mám viliečenú. ĎAKUJEM ZA MILOSRDENSTVO BOŽE!
