O narovnávaní chrbtice

Ihneď ako som sa to dozvedel, požiadal som ÚPN o vydanie zväzku mojej mamky. ÚPN však na web-e oznamoval dlhé mesiace čakania. Keď konečne prišla odpoveď, stálo v nej, že jej zväzok ako dôverníčky ŠtB bol skartovaný už v r. 1982.

Chcel som sám sebe ukázať, že mám dosť síl postaviť sa tomu faktu zoči-voči a napísal som text, kde som chcel ukázať obludnosť režimu do roka 1989.

Chcel som ukázať, že zločinný režim KSČ udržiavali aj ľudia z nášho najbližšieho okolia.

Chcel som všetkým - čo ich ŠtB zavraždila, predtým mučila, ešte predtým psychicky a fyzicky týrala - povedať aspoň: prepáčte. Alebo aj tým, čo ich tajní v auguste 1969 "iba" zobrali z ulice a násilne ich dohola ostrihali.

Podarilo sa mi to iba v malej miere. Až na zopár podporných reakcií verejne aj privátne, bol som čitateľmi označený za idiota.

Text bol v diskusii pochopený ako urážka matky - možno aj čitateľovej. Bolo spochybnené označenie dôverník ŠtB. Akoby nález ÚS ČSFR, že dôverníci "nemuseli vedieť" znamenal aj automaticky "nevedeli". Niektorí ak aj priznali podľahnutie režimu, poukázali na okolnosti.

Jeden človek napísal, že mi ďakuje a berie ospravedlnenie. Jeden ma aj verejne bránil.

Musím napísať, že to všetko ma prekvapilo iba čiastočne. Text považovali za dobrý 44 z viac než 1800 čitateľov. Potvrdilo sa mi, ako málo ľudí malo do činenia s komunistickou tajnou políciou priamo a ako málo ľudí sa 16 rokov "po" zoznámilo s faktami o jej činnosti. Tí, čo v diskusii spochybnili udávanie pod označením dôverník, zrejme nemajú problém voliť Schustera, Kukana a SDKÚ, Zajaca a ANO, Mečiara a HZDS, alebo ľudí v Smer-e.

Lebo ak mi v diskusii napísali, že je neslušné očierňovať vlastnú mamku - predpokladám, že je slušné byť ticho napr. o niekoho ockovi, ktorý bol v KSČ. Veď kto vedel lepšie pohojdať na kolenách, než láskavý a pozorný otec? Čo na tom, že sa predtým vrátil zo straníckej schôdzky, kde hlasoval za preradenie "antisocialistického živla" k lopate alebo zdvihnutím ruky podporil okupáciu Československa?

Kus dobrého koláča od usmievavej mamky - na ten sa predsa nezabúda. Čo na tom, ak je podozrenie, že predtým v práci otvorila cudziu izbu a nechala tam ŠtB prehľadávať osobné veci? Čo na tom, že nejaký neznámy možno pocítil tvrdosť ruky eštebáka a namiesto zvyšku slivkového lekvára si z pery olízal krv?

Napísali mi: ste duševne chorý. Predpokladám, že zdravý uvažuje asi takto: môj otecko aj keď bol v KSČ, bol vždy dobrý človek a príkladne sa staral o nás všetkých. Veď bola taká doba...a vôbec - dnes je treba pozerať sa dopredu, urobiť niečo pre ľudí a netraumatizovať ich...

Áno bola taká doba - a celkom nedávno. A kto spoluvytváral tú dobu prosím? Že moja mamka alebo niekoho otecko člen KSČ?

Hmm..., narovnaná chrbtica a priamy pohľad do očú sa v tejto zemi zriedka tešili popularite.

Mám pocit, že som pokusom ospravedlniť sa, tú svoju o čosi viac narovnal.