Ďalšia legislatíva EÚ ukladá povinnosť členským štátom prerokovať legislatívne návrhy v procese prípravy, najmä z dôvodu zohľadnenia negatívnych dopadov na podnikateľskú sféru.
Slovenský občan sa k návrhom európskych dokumentov dostane ťažko, ak je dostatočne zdatným a zorientovaný, najlepšie, ak pracuje alebo niekedy pracoval na ministerstve a aj s dokumentmi EÚ. Ak sa aj k takýmto dokumentom slovenská verejnosť (laická alebo odborná) dostane, nevie, čo sa s týmito návrhmi po ich uverejnení na európskom portáli deje ďalej na Slovensku.
Verejnosť nevie, aké návrhy dokumentov na komunitárnej úrovni existujú, verejnosť nevie, aké stanoviská sú v Bruseli zástupcami Slovenskej republiky obhajované. A to si dovolím tvrdiť, že často krát sú tieto stanoviská, či už vedome alebo nevedome, namierené proti záujmom slovenských podnikateľov. A takýto prístup je pre mňa nepochopiteľný. Sme predsa členským štátom EÚ, čo si musíme preložiť do slovenského jazyka tak, že pomaly, ale iste príprava národnej legislatívy bude nepodstatnou rutinnou záležitosťou, pretože sa ňou budú len kopírovať smernice EÚ. Nariadenia a rozhodnutia už vôbec nie, pretože tieto právne akty sú priamo vykonateľné. Pre nás je preto oveľa, oveľa podstatnejšie pripomienkovanie návrhov komunitárnej legislatívy. Verejnosť by preto z procesu pripomienkovania návrhov európskej legislatívy určite nemala byť vylúčená. Práve naopak, do prípravy predpisov by mala byť čo najviac zainteresovaná. Niektorí štátni zamestnanci si však opäť uzurpujú právo rozhodovať za druhých, presadzovať svoje osobné názory a to aj na celoeurópskej úrovni! Takže, ak si zoberieme nemenované ministerstvo, kde je zamestnaných množstvo absolventov vysokých škôl, ľudí bez skúseností a ktorí majú v opise štátnozamestnaneckého miesta napísané, že „tvoria politiku v oblasti XY na európskej úrovni“, tak im dôležitosť pozície pravdepodobne natoľko stúpne do hlavy, že vôbec necítia žiadnu potrebu sa s niekým o problematike poradiť. A tak sa vlastne pozície pripravujú nie na odbornom ale na politickom základe.
Tak napríklad, od januára 2008, kedy bol po prvýkrát uverejnený návrh nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, potravinári sa pravidelne zaujímali, ako sa vyvíjajú rokovania a s akými pozíciami zástupcovia rezortu pôdohospodárstva vystupujú v Bruseli. Žiaľ, o priebehu rokovaní a o pozíciách jednotlivých členských štátov sme sa viac dozvedeli priamo z Bruselu. Na rezort pôdohospodárstva sme predkladali argumenty a vyčíslené možné negatívne finančné dopady, ktoré však v stanovisku nemal kto zohľadniť. Bez odôvodnenia a zrejme na základe predpokladu, že aj tak sa k nám informácia nedostane.
Zriadenie portálu s návrhmi komunitárnej legislatívy a s pozíciami k týmto návrhom s možnosťou ich pripomienkovať verejnosťou preto považujem za absolútne legitímne právo s prioritným uplatňovaním. Argument, že niektoré návrhy je potrebné posúdiť v priebehu pár hodín neobstojí a na mieste predstaviteľov ministerstiev by som zváženie pripomienkovania nechala na verejnosti. Z môjho pohľadu je poskytnutie práva verejnosti do tohto legislatívneho procesu vstúpiť najdôležitejšie a už včera bolo neskoro. Nestačí predsa potom podnikateľom len vystaviť účet, čo ich budú všetky tie bez nich odsúhlasené zmeny stáť.
