Len nedávno nás pani Matečná s pánom Bírešom informovali na tlačovej konferencii o tom, akí sme klamaní a podvádzaní a ako nás, občanov druhej kategórie, pani ministerka zachráni.
Bola nám poskytnutá aj skrátená verzia výsledkov kontroly. Mňa však zaujímali podrobnosti kontroly a analýzy, o čom sme informovaní neboli. Preto som si ich vyžiadala.
A teraz konkrétnejšie. Poďme k zverejneným výsledkom. Na verejnosť sa dostali výsledky 33 testovaných potravín. Výsledky boli zadelené do 3 skupín. V prvej skupine boli potraviny, u ktorých nebol zistený žiadny významný rozdiel v sledovaných ukazovateľoch, bolo to 6 výrobkov. V druhej skupine, u ktorých boli zistené malé rozdiely, ktoré kvalitu ovplyvňujú v menšom rozsahu, bolo 11 výrobkov. Nakoniec v tretej skupine, kde boli zistené väčšie rozdiely, ktoré značne ovplyvňujú kvalitu, bolo 16 výrobkov.
Z výrobkov druhej skupiny uvádzam:
Bonduelle Gold Zlatá kukurica. Duálna kvalita podľa veterinárnej a potravinovej správy znamená o 0,21 gramov v 100 gramoch výrobku zistené nižšie množstvo celkových cukrov. V označení výrobkov je uvedené, že neobsahuje pridané cukry. V obidvoch konzervách bola kukurica v náleve bez pridaného cukru. Moja otázka je, v čom je problém duálnej kvality, keď iný rozdiel vo výrobkoch zistený nebol? Akú možnosť má výrobca ovplyvniť množstvo cukru v kukurici? Môžme rozkázať nebu, slnku, vetru a dažďu a pánu Bohu, aby sa nám urodila všade rovnaká kukurica? A ešte mať to šťastie pozberať ju všade s rovnakým množstvo cukrov.
Jadrá kešu orechov predávané na slovenskom trhu boli v lepšej kvalite ako kešu orechy predávané v Rakúsku a tento výrobok bol tiež zaradený do skupiny s rozdielmi. Viac zvyškov osemenia v kešu orechoch predávaných na Slovensku? Nemalo by byť rozhodujúcim kritériom, že kešu orechy predávané v Rakúsku mali mierne vrásčitý povrch, šedo-krémovú farbu, mierne cudzí pach a cudziu príchuť? Asi malo, ale to by rakúske orechy vyšli horšie ako naše, a to by nesadlo do ministerských tabuliek.
Dr. Oetker originál puding – čokoláda, aróma. Duálna kvalita a zaradenie slovenských občanov do druhej kategórie v tomto prípade znamená o 3 percentá viac kakaového prášku vo výrobku predávanom na Slovensku, čo spôsobilo, že puding mal po príprave hnedšiu farbu. Veľmi ma zaujal zistený „výrazný farebný rozdiel na farebnom vyobrazení na obale výrobku. Na etikete výrobku predávaného v Rakúsku je vyobrazenie pudingu bledšou hnedou farbou ako u výrobku predávanom v SR.“ Na Slovensku je výrobok s lepšími výživovými vlastnosťami – s nižšou energetickou hodnotou a s nižším množstvom soli. V čom je teda náš kakaový puding horší? Pri najlepšej vôli nerozumiem.
A mohla by som napísať ďalšie príklady. Prečo chce pani ministerka nasilu poukazovať len na to zlé? Čo je skutočným cieľom tejto iniciatívy? Aj táto minca má dve strany a bude ich mať zrejme aj naďalej, nech predstiera čokoľvek.
Pani ministerka nás všetkých v nedeľu ubezpečila, že izoglukóza je skutočne zlá a že ju vie zakázať vyhláškou. Hmm, tak ľahko to však asi nepôjde. Izoglukóza je legálny cukor povolený legislatívou EU, vyhláškou ho zakázať určite nemožno. Pani ministerka by musela zalobovať v Bruseli, aby ho zakázali v celej únii. A to by určite musela dokázať škodlivosť tohto cukru na zdravie ľudí.
Štát touto kampaňou o dvojitej kvalite potravín výrobcom neopodstatnene poškodzuje ich dobré meno. Čo ak si tí poškodení začnú svoje práva vymáhať súdnou cestou? Málo pravdepodobné na Slovensku, pretože na spor so štátom treba nájsť odvahu.
Pani ministerka chce v testovaní usilovne pokračovať aj bez jednotnej metodiky EÚ. Tak jej držím v tomto boji palce. V každom prípade by mi bolo sympatickejšie, ak by problematiku začala riešiť odborne. V spolupráci s úradnou kontrolou z Rakúska a predovšetkým odberom vzoriek u výrobcu a v súlade s metódami odberu vzoriek. Pretože terajší spôsob je pre štát lacnejšou a neodbornou alternatívou, ktorou sú potravinári poškodzovaní. Odoberajú a analyzujú sa neporovnateľné vzorky bez možnosti dodatočných testov, výsledky analýz nie sú vyhodnocované na špecifikácie výrobkov. Systém postavený na vode. Treba ale priznať, pre ľudí téma veľmi príťažlivá. Ale na to, aby sa vniesla do porovnávania kvality a do testovania odbornosť, Brusel skutočne nepotrebujeme. Avšak ako sa vyjadril jeden nemenovaný štátny úradník „každý špás niečo stojí“. A je to smutnejšie o to viac, ak vám tie peniaze vyháňa z vrecka práve ten iniciatívny štátny úradník.
