Typický večer.Mama sedí v infantilnej zástere na pohovke pri telke a rukami zalepenými od cesta z misky hrdo vyťahuje svoje kysnuté výtvory.Aspoň niečo ju zbaví celotýždňovej depresie.Ocino sedí pri počítači,netrpezlivo poklikáva a spoločnosť mu robí kamarát Staroprameň.No a ja sa na nich znudene dívam a premýšľam,kedy konečne otec príde na to,že to nervózne vo vedľajšej miestnosti je jeho manželka a treba si ju vážiť,a kedy mama príde na to,že to nie hromadiace sa pneumatiky na bruchu liečia depresiu a riešia hádky.
Zrazu otec zahlási:
-Musím si ísť prevetrať hlavu.
-Ty si ju vetráš nejak často,nemyslíš?! -odvetí maam obliznúc si prst od posledného zvyšku slivkového koláča.
-A ty si zase už nejak dlho strážiš svoj PMS,nezdá sa ti?
-Mami,čo je to PMS? -spytuje sa Natálka.
Keby chcete vedieť,Natálka je moja malá otravná sestrička.
-Zlatíčko,choď si už pospinkať- povie mama so slzami v očiach.Zjavne ju tie hádky s otcom riadne trápia.A ona chúďa si teraz myslí,že používaním zdrobnením všetko vyrieši.
-Jana,zbláznila si sa?Je choré posielať decko spať už o siedmej večer!-
-čo ty vieš o výchove?Na tom tvojom preslávenom Facebooku sa to veru nedozvieš.-
-Mama,otec,vy vážne enviete nič ié,len sa hádať?Už ma to vážne nebaví a myslí,že ani Natálku nie.-Tak,a na túto vetu som sa odhodlával už naozaj dlho.Ale snáď nevadí,že som vynechal tú o možnom riešení problému,a to,aby obaja navštívili psychiatričku.Ale viete,aké sú mamy.Akoby vám čítali myšlienky.
-Mal by si navštíviť psychiatra.-prehlási mama otcovi,akoby počula ten vír myšlienok v mojej už aj tak neusporiadanej hlave.
-S tebou sa nedá normálne baviť.-otec tresne dverami a ani si neuvedomím,kedy sa stihol obliecť do drahej sviatočnej košele(mimochodom je to darček od mami na Vianoce 2000-posledný) a navoňavkovať odpornou sladkastou vôňou.Vtedy to už nevydržím,tresnem dverami aj ja a znudene nazerám von oknom.Vidím otca.Víta sa s nejakou známou.
-Hmmmm,pekná-pomyslím si
Dlhonohá brunetka.Pekne upravená.V takých tých moderných minišatách.
A vtedy mi doteraz zdanlivo ťažko skladateľné puzzle začalo do seba pekne zapadať.
-Otec má inú!-vykríknem.
-Otec má inú.-tentokrát vyslovím poloplačom.
Teraz už viem,čo bolo otcove „vetranie hlavy".Hľadím z okna,mama konzumuje svoju protidepresívnu terapiu,otec si vonku vetrá hlavu so svojou dlhonohou známou a ja si pomyslím:typický večer!