Nakupovanie v bazáre som rozdelil do troch fáz. Prvoufázou je výber tovaru. Začína tým, že idete okolo konkrétneho obchodíkua zapozeráte sa dnu. Povedzme, že je to obchod s obuvou. V tom momente,ako nadviažete očný kontakt s predavačom, osloví vás. Začne vás pozývaťdnu, opýta sa odkiaľ ste. Ak ste Slováci, veľmi pravdepodobne vás pozdravíniektorou stredoeurópskou slovanskou rečou alebo po rusky. V našom prípadedokonca povedal dve mená – Dubček a Karhan. Jeden tam bol veľvyslancom,druhý hral tuším v klube Besiktas Istanbul. Vy si zatiaľ, zahŕňanývšemožnou pozornosťou, vyberáte tovar. Nájdete topánky, ktoré sa vám páčia a predavačbeží zohnať do skladu vaše číslo. Pravdepodobne vás posadí a sám vám obujetopánku, skúsi, či je dobrá a stále sa na vás usmieva. Topánka je dobrá,tovar vybratý. Môžeme postúpiť do ďalšej fázy.
Druhá fáza je určenie ceny. Pevné ceny totiž nájdetev oblasti bazáru iba v lekárni alebo v Penny Markte. Cenu si tujednoducho musíte vyjednať, inak prerobíte. Dokiaľ si nevyberiete topánky a nepresvedčítesa, že aj veľkosť vám sedí, predavač vám cenu nepovie. Keď je už všetko vybratéa vy sa spýtate na cenu, predavač poväčšine chytí do ruky kalkulačku a napíšecifru. Povedzme 35 euro. Radím dobre, zatvárte sa ako keby ste počuli nejakúkatastrofálnu správu. Zoberte mu z ruky kalkulačku a napíšte svojucenu, trebárs 12 euro. V tej chvíli sa zatvári zhrozene on. Zamrmle niečov tom zmysle, že ho chcete okradnúť, že ste z inej planéty alebo žekeď na to nemáte, nechoďte nakupovať. Vtedy odporúčam fingovať odchod z obchodu.Potraste mu rukou a pomaly odchádzajte. Sú dve možnosti ďalšieho vývojasituácie: buď vás nechá ísť a ešte niečo po vás vykrikuje alebo sa za vamirozbehne a zavedie vás naspäť. Vtedy začína finálna fáza.
Môžeme ju nazvať zjednávanie. Kalkulačka putuje z rukydo ruky, jeho cena stále klesá, vaša stále stúpa. Môžete sa s predavačom rozprávaťanglicky alebo nemecky, väčšinou základné veci ovládajú. Nič sa však nestane,keď budete gestikulovať a rozprávať po slovensky, aj tak je reč teladôležitejšia. Napokon vám predavač podá ruku (akože na dohodu) a povie svojufinálnu cenu, povedzme 22 euro. Vy mu ju kľudne stlačte a rovnako kľudnepovedzte 20. Je dosť pravdepodobné, že to vezme...
Hoci to počas vyjednávania vyzerá často dosť ohnivo, popodaní ruky ste opäť najlepší kamaráti. Turek s vami prehodí ešte párslov, dá vám krabicu aj tašku a s potľapkaním po pleci vás vyvedie zosvojho krámiku. On je spokojný, pretože na vás aj tak zarobí. No a vy odchádzates posilneným egom a dobrým pocitom, že ste ušetrili pár eur. Nech miniekto ešte hovorí, že ekvilibrium na trhu neexistuje!
