Cesta s rodinou po príbuzných a priateľoch v Nemecku začala v bavorskom mestečku Landshut. Možno vám názov nič nehovorí, ale ukrýva sa za ním okresné mesto s najvyššou tehlovou vežou na svete. A pod tou vežou je kostol sv. Martina, gotická nádhera s visiacim Spasiteľom na kríži nad hlavným oltárom. Rebrovitá klenba sa zdala byť nekonečne vysoko, každý bočný oltár mal svoje čaro, ale kto mohol tušiť, že Landshut je len začiatok? Náš nemecký priateľ Toni pri východe z chrámu skonštatoval: „Nichts besonderes, leider“ Myslel som si, že žartuje.
Ďalšími zastávkami na našej ceste boli Bonn a Kolín. So sestrou platilo nepísané pravidlo: doobeda pamiatky, poobede obchody. Veď ona si centrum Bonnu pamätala podľa toho, kde je Kaufhof a kde Deichmann :) Minuloročnú návštevu pápeža pripomínajú pohľadnice v kioskoch takmer na každom kroku. Práve v deň našej návštevy odstraňovali posledné lešenie zo slávneho kolínskeho dómu a veľa ľudí sa tomu prizeralo s hlavami vyvrátenými do nebies. Rušné ulice boli okolo obeda preplnené, človek sa stretával s ideou multikuturalizmu v praxi. V obchode s obuvou stál moslim v krátkom tričku a nohaviciach vedľa svojej manželky, ktorá bola úplne zahalená až na malý kúsok tváre. V malom vláčiku premávajúcom od múzea čokolády po dóm sa nás pýtajú odkiaľ sme a po našej odpovedi prikyvujú: „Na ja, Tschechoslowakei.“ Akékoľvek námietky narážajú iba na úsmev domorodcov. Kolínsky dóm nie je veľmi dobrým miestom na tichú modlitbu, lebo je asi večne plný turistov. Ale kúsok ďalej je menej známy františkánsky kostolík, v ktorom sú uložené ostatky Makabejcov a sv. Alberta Veľkého. To je už iné kafé. Hrobka sv. Alberta sa nachádza pod kostolom a je tam nádherné ticho ako stvorené na modlitbu. Bonn je v mnohom odlišný od väčšieho Kolína. Pripomína trošku malomesto, kde každý každého pozná, ale určite to tak len vyzerá. Milovník architektúry opäť nájde niečo krásne na pohľad a milovník nákupov tiež nezostane sklamaný.
Po Bonne a Kolíne sme zamierili do Wiesbadenu, ale na radu nášho známeho sme nešli po diaľnici, ale popri Rýne. A určite sme neoľutovali. Malebná dolina Rýna hýrila prekvapeniami. Ešte máte jeden hrad vo vašej úrovni a už sa ďalší črtá za zákrutou rieky. V každej dedinke je kostolík, ku ktorému by sa na Slovensku zbiehali turisti a bol by minimálne krajskou atrakciou. Kopčeky sú plné viníc v nezvyčajne strmých polohách, kde sa vyrába pravý rýnský rizling. A na pravej strane ešte stále láka cestujúcich krásna Lorelei. Do Wiesbadenu prichádzame dobrovoľne zdržaní až večer...
