Sú pubertiaci a teda ako objekt skúmania veľmi zaujímaví. Pozerajú sa na mňa blahosklonne spod svojich dlhokánskych ofín ako na neškodného, občas zábavného človeka v strednom veku. Sem-tam sa zasmejú na niektorom z mojich pokusov byť zaujímavý (zvyknú to skomentovať vetou: „Mardo si s nami zažartoval."). Majú zvláštnu schopnosť 150 km od hlavného mesta nadobúdať bratislavský prízvuk - najmä pri reči s rovesníkmi, ale občas sa pozabudnú aj doma. Pri umývaní majú nahlas pustenú (mne) neidentifikovateľnú hudbu v mobile. Na akýkoľvek názor rodičov majú vždy perfektne pripravený názor vlastný, väčšinou precízne opačný.
Ľuboš by bol schopný pozerať šport v telke celý deň. Včera ráno som ho pristihol ako pozeral biatlon cez internet - nie priamy prenos, len sa mu tam na obrazovke v tabuľke menilo poradie športovkýň. Myslí si, že v oblasti športu som prestal byť zaujímavým partnerom v rozhovore asi niekde pri Schumacherovom poslednom víťazstve v F1 (je to pravda). Myslí si, že som väčšinou trápny a staromódny (nie je to pravda!). Dokážem ho ľahko rozhádzať hocakou negatívnou poznámkou o slovenskom športe, najlepšie však o pôvode Anastasie Kuzminovej.
Damián je zas schopný kompletne celý deň ničnerobiť. To je pre mňa fascinujúce, hoci možno iba závidím. Na náznak akejkoľvek požiadavky s vysokou pravdepodobnosťou použije slovo „Bóóóóže" a následne prevráti očami. Na náznak akéhokoľvek obvinenia zareaguje s vysokou pravdepodobnosťou slovami „No jasné, zase ja", prípadne poukáže na Ľuboša (platí obojstranne). Obvinenie sa často v rámci premlčacej lehoty ukáže ako opodstatnené. Alergický na slová „učenie, angličtina, práca, známky."
Pred tými trinástimi rokmi sme spolu so sestrou neboli bohvieako nadšení zo zdvojnásobenia detí v dome. Teraz je to však iné. Vzťahy, komunikácia (a hlavne zábava) na úrovni. Lepšie ako akákoľvek učebnica psychológie. A myslím, že aj skvelá výbava do budúcnosti, k vlastným deťom. Takže dík, chalani!
