Biskup chudobných
Pedro Casaldáliga sa narodil v Španielsku, vstúpil do rehole klaretínov a bol poslaný na misie do Brazílie v roku 1968. O dva roky neskôr sa stal misijným biskupom prelatúry São Félix do Araguaia. Bol obhajcom práv miestnych ľudí v amazonskej oblasti, zastával sa ich práva na spravovanie kmeňových území a dostával sa do ostrých sporov s veľkostatkármi a korporáciami, ktoré sa usilovali a stále usilujú vyťažiť z prírodného bohatstva regiónu čo najviac. Brazílske junty viackrát intervenovali u pápežov, aby Casaldáligu poslali preč, bol tiež terčom mnohých vyhrážok.
Za príklon k ľavicovým myšlienkam teológie oslobodenia sa dostal do konfliktu s Rímom. Odmietal chodiť na pravidelné návštevy ad limina k pápežovi a kritizoval pápežskú kúriu. Vyslúžil si za to vypočúvanie Kongregáciou pre náuku viery v r. 1988. Kúria zostavila list s jeho omylmi a nápravnými opatreniami, ktorý však odmietal podpísať. V reakcii naň vyhlásil, že nesúhlasí so spôsobom výberu biskupov v kúrii, s marginalizovaním žien, so silným centralizmom v cirkvi. Napriek tomu nebol potrestaný a ďalej slúžil svojim bratom a sestrám v odľahlom amazonskom regióne.
Nemal televíziu ani chladničku; vyhlásil, že si ich obstará, keď ich budú mať všetci. A ešte jeden výrok: „Ak si na pochybách, pridaj sa na stranu biednych.“ Biskup chudobných zomrel 8.8.2020 vo veku 92 rokov.
Koronaspory
Spory o koronavírus, jeho existenciu, pandemickosť a mieru rizika sa opakujú zrejme vo všetkých prostrediach. Cirkev tiež nezaostáva. Salezián Dominik Chmielewski, čoraz populárnejší aj na Slovensku, vyhlasuje, že situácia s koronavírusom je prehnane medializovaná v porovnaní s chrípkou a inými chorobami. Spôsobuje to nárast hystérie, ktorého cieľom je odtiahnuť ľudí od prijímania eucharistie, od účasti na sv. omši. Z kázne na Slovensku: „lekári z celého sveta sa organizujú s cieľom hovoriť o tom, že pandémia nie je. Tí odvážnejší hovoria o tom, že dostávajú obrovské peniaze, keď napíšu ako príčinu smrti COVID-19. Pandémia je nástroj diabla, ktorý ma zničiť okrem iného eucharistiu.“
Na druhej strane, Przemysław Sawa volá po tom, aby kňazi konečne začali rešpektovať sanitárne opatrenia a nezľahčovali situáciu. „Veľa tých nábožných, ktorí sú aj každý deň účastní na sv. omši, ostentatívne nenosí rúška a potom prví bežia na sv. prijímanie.“ Sawa si tiež všíma, že mnohí kňazi rozdávajú sv. prijímanie raz do rúk, raz do úst a vôbec si nedezinfikujú ruky.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v poľských kostoloch sa prijíma aj na ruky, aj do úst. Tam, kde je to prísne oddelené (napr. do ruky v strede lode, do úst po bokoch) nie je problém. Avšak často sa to mieša v jednom rade a potom je to už vlastne jedno. Nevidel som tiež, že by si kňaz dezinfikoval pred rozdávaním eucharistie ruky či chránil nos a ústa rúškom.
Ekonomika aj pre laikov
A dokonca laikov ženského rodu. Do vatikánskej ekonomickej rady, ktorá má 15 členov, pápež nominoval 6 žien, po dve z Nemecka, Španielska a Veľkej Británie. Nebudú tam len na ozdobu, majú rovnaké hlasovacie práva ako ostatní členovia rady. Rada sa spolu skladá z 8 duchovných a 7 laikov. Nominované ženy pochádzajú z bankového, investičného a akademického prostredia a určite budú prínosom v nekončiacej sa vojne pápeža Františka o ozdravenie financií Vatikánu.
Medzi nové členky patrí napr. Ruth Kelly, bývalá ministerka vo vládach Tonyho Blaira, či Leslie Ferrar, bývalá členka britského kráľovského dvora v pozícií hlavnej ekonómky princa Charlesa.
Spomienka na rómsky holokaust
Cirkev na Slovensku si tento rok výrazným spôsobom pripomenula pamiatku rómskeho holokaustu. Predseda KBS a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský slúžil pri tejto príležitosti slávnostnú sv. omšu, kazateľom bol rómsky kňaz Viktor Tomčányi. Jeho predkovia tiež trpeli počas holokaustu Rómov v období Slovenského štátu a zahynuli v koncentračných táboroch.
V kázni sa prihovoril zhromaždeným (napr. predsedovi vlády SR) aj týmito slovami: „čo robiť, ako žiť, aby sa spomínané hrôzy už nikdy viac neopakovali? Odpoveď je jednoznačná. Milovať! Všetci sme sa narodili, aby sme milovali. Mne osobne sa veľmi páči taliansky výraz „Ti voglio bene“, ktorým sa vyjadruje láska k milujúcej osobe. V preklade to znamená: Chcem ti dobre, dobro. Áno, v tom je protiliek na zlo, ktoré sa v každej dobe hlási k slovu.“
