Korona kosí aj medzi biskupmi
V štatistikách je to evidentné – kvôli korone zomiera v priemere oveľa viac ľudí. Vidno to aj pri nekrológoch biskupov – odhliadnuc od toho, že väčšina z nich patrí do rizikovej skupiny. Kým v predchádzajúcich rokoch zomieralo mesačne v priemere 10-14 biskupov, za prvých 18 dní januára je ich už 18, väčšina z toho na COVID-19. Medzi zomrelými sú aj dvaja kardináli v pokročilom veku. Na druhej strane, zomrelo až 8 aktívnych biskupov, ktorých bude potrebné nahradiť. Patril k nim napríklad vplyvný škótsky arcibiskup Philip Tartaglia, metropolita Glasgowa, či Abel Gabuza, ktorého si pred dvomi rokmi pápež František vybral, aby ako koadjútor nahradil vo funkcii jedného z najvýraznejších afrických kardinálov, arcibiskupa Durbanu Wilfrida Foxa Napiera (pre vysvetlenie: niekedy pápež vyberá tzv. koadjútora, čiže biskupa, ktorý automaticky nastúpi po ukončení mandátu svojho predchodcu, u nás taký postup poznáme z Rožňavy, kde bol koadjútorom Eduarda Kojnoka Vladimír Filo).
Zo slovenských biskupov, ktorí prekonali COVID-19, vieme o spišských biskupoch a žilinskom biskupovi Galisovi, ktorý strávil v nemocnici dva týždne.
Popolec v časoch kovidu
Ak budú náhodou kostoly na Popolcovú stredu otvorené a veriaci sa budú môcť zúčastniť bohoslužieb, udeľovanie popolca bude vyzerať inak ako v minulých rokoch. V rámci protipandemických opatrení vydala vatikánska Kongregácia pre boží kult a disciplínu sviatostí nótu, podľa ktorej kňaz po posvätení popola povie iba raz všetkým ľuďom formulku Kajajte sa a verte evanjeliu alebo Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš. Následne udelí bez slov popolec na čelo zúčastneným. Predtým totiž kňaz alebo iná osoba udeľujúca popolec jednu z týchto formuliek povedala každej zúčastnenej osobe, čo je v dnešnej dobe mimoriadne riskantné.
Lektorky a akolytky...
Pápež František vydal minulý týždeň motu proprio (dokument vydávaný z jeho vlastnej iniciatívy) Spiritus Domini, ktorým upravil podmienky pre službu lektora a akolytu.
Kto to vlastne je? Lektor je osoba poverená čítaním textov zo svätého písma najmä počas sv. omše (okrem evanjelia - to je vyhradené diakonovi alebo kňazovi). Akolyta je osoba slúžiaca pri oltári. Okrem všetkých činností, ktoré vykonávajú miništranti, sú akolyti poverení rozdávaním sv. prijímania. Lektorát a akolytát boli nižšími sväteniami na ceste ku kňazstvu. Po reforme Pavla VI. z roku 1972 to boli liturgické služby, ktoré však mohli vykonávať iba muži.
Práve pápež František vo svojom minulotýždňovom dokumente otvoril dvere k tejto službe aj ženám. V niektorých krajinách nejde o nič nového. Pamätám si, ako som bol začiatkom 90-tych rokov v Bavorsku prekvapený pohľadom na ženy miništrantky. Napr. však u nás, v Poľsku či Taliansku ide o niečo nové. Sám som zvedavý, ako sa toto ustanovenie premietne do liturgickej praxe – či budeme vidieť aj v slovenských kostoloch miništrantky a laické rozdávateľky sv. prijímania.
Treba však zdôrazniť, že v motu proprio pápeža ide o ustanovenie do riadnej služby, nie mimoriadne vykonávanie čítania Božieho slova či slúženia pri oltári. Takémuto ustanoveniu do služby by mala predchádzať dôkladná príprava kandidáta a ustanovenie do služby biskupom.
...a diskusia o svätení žien
Zároveň s motu proprio poslal pápež prefektovi Kongregácie pre náuku viery list, v ktorom jednak vysvetľuje teologické dôvody svojho rozhodnutia a takisto hovorí, že tým žiadnym spôsobom neotvára cestu k diakonátu či kňazstvu žien.
Diakonát žien je pritom témou, ktorej preskúmanie pápež pred časom zveril špeciálnej teologickej komisii. Hlasy v prospech takéhoto posunu sa ozývajú nielen zvonka, ale aj (alebo najmä) z vnútra cirkvi. Medzi jeho podporovateľov patrí napr. predseda nemeckej konferencie biskupov Georg Bätzing. Podľa neho nejde len o samotné svätenie, ale o zvýšenie podielu žien na rozhodovacích procesoch v cirkvi. Porovnáva túto situáciu ku klimatickej kríze: „Ak zanedbáme vykonanie určitých rozhodnutí v správnom čase, môže to viesť k fatálnym dôsledkom.“ Otvorení voči diakonátu žien sú napríklad aj kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru, či kardinál Jean-Claude Hollerich z Luxemburgu, predseda Komisie biskupských konferencií EÚ.
Kňazstvo žien je ešte o krok ďalej, nie však celkom v nedohľadne. Dokonca s ním máme skúsenosť aj takrečeno u nás, v prostredí skrytej cirkvi v Československu počas obdobia socializmu. Prednedávnom uplynulo sto rokov od narodenia Felixa Mariu Davídka, tajne sväteného českého podzemného biskupa, ktorý sa vo svojom okruhu rozhodol z mnohých dôvodov vysvätiť ženy za diakonky a zrejme štyri aj na kňažky. Spôsobilo to rozkol v podzemí a ostrakizáciu Davídka, ktorý zomrel nepochopený a ním vysvätené ženy skončili v ústraní. V jednom podcaste som nedávno počul v tejto súvislosti zaujímavo položenú otázku: bol Davídkov čin epizóda alebo proroctvo? Odpoveď dá história (a možno sa jej aj dožijeme).
V súvislosti s kňazstvom žien mi na záver nedá nespomenúť nedávne slová Roberta Mickensa, dlhoročného vatikánskeho korešpondenta a stĺpčekára napr. francúzskeho katolíckeho periodika La Croix. Mickens hovorí: „Katolícka cirkev napokon bude svätiť ženy – za diakonky aj kňažky – pretože je to správne a sväté. A tiež preto, že cirkev, ktorá viac ako polovicu svojich členov vylučuje z možnosti naplno odpovedať na Božie volanie ku službe, je zmrzačená cirkev. A v nových kontextoch nášho vyvíjajúceho a rozvíjajúceho sa sveta je samovražedné si čo i len myslieť, že je možné ponechať ženy v nižšej triede Božieho ľudu. Cirkev, ktorá takéto niečo v dnešnej dobe urobí, je odsúdená na to, že sa z nej stane sekta.“
Zaujímavá myšlienka.
