Za všetko môže inzerát...

Ľudský život je plný neočakávaných zvratov, prevratov aj závratov, z ktorých sa vám občas poriadne roztočí hlava. Niekedy uvažujete nad tým, že takú absurditu, aká vás postretne, nedokáže vymyslieť ani ten najlepší spisovateľ. No, ak ste to ešte nezistili, tak práve o tom je život. Toľkokrát sa na nejakú životnú udalosť pripravujete, až vám vypáli úplne inak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

S niečim podobným som sa stretol aj ja. Už od detstva som mal tie najrôznejšie predstavy o tom, ako by mal vyzerať môj život, moje povolanie, či moja práca. Už od mala som stále lietal vo svojich snoch, stále som blúdil vo svojom imaginárnom svete, v ktorom je všetko tak úžasne ideálne. No párkrát sa stalo, že som zletel rovno na zem a pri tom strašnom páde som si poriadne bolestivo rozbil nos.

Už od mala som chcel byť lekárom, záchranárom. Fascinovala ma červená záchranárska bunda a ulicou sa rýchlo rútiaca sanitka. Bol som odhodlaný dennodenne zápasiť o ľudský život, pomáhať všade tam, kde človek trpí. Prišiel čas rozhodnúť sa, kam po základnej škole a ja som si chtiac, či nechtiac vypočul rozhovor s riaditeľom istého učilišťa o nových odboroch, ktoré v ich škole otvárajú. Bol som leniví učiť sa, aj keď som nikdy s učením problémy nemal, tak som si vybral odbor, kde vyžadovali len výtvarný talent. Prijímačky som urobil najlepšie, tak som sa upísal rezbárstvu. Po škole som sa tomuto zaujímavému remeslu venoval naplno. Bol to môj svet, bez, ktorého som si nevedel predstaviť svoj život.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekde v kútiku mojej duše však stále driemala túžba ešte z hlbokého detstva, byť kňazom. Spomínam si, keď som ako malý chlapec slúžil tzv. sväté omše na mojom improvizovanom oltári. Teraz si na ten čas si teraz spomínam už len s úsmevom. Moje okolie bolo s tým zmierené, že raz pôjdem do seminára a stanem sa kňazom. Táto túžba bola stále vo mne, bola kdesi hlboko ukrytá v mojom srdci.

Jedného dňa som študoval Katolícke noviny. Domov sme ich dostávali pravidelne. Neviem prečo som ich začal čítať odzadu, od inzerátov. Upútal ma jeden zoznamovací inzerát. Bolo to niečo v tom zmysle, že onedlho 18 ročná hľadá na zoznámenie chlapca zo západného Slovenska. Doteraz neviem pochopiť, čo ma na tomto inzeráte tak veľmi zaujalo, že som neváhal, vzal pero a papier a napísal som odpoveď. Nikdy predtým som žiadnemu dievčaťu alebo žene nepísal a keď som sa mal rozprávať s nejakou dievčinou, tak by som sa od hanby radšej prepadol pod zem. Vtedy by ste červenšiu, červeň, akou mi horeli líca nikde nenašli. Tak ja, čo sa hanbím prihovoriť i spolužiačke, idem písať list úplne cudziemu dievčaťu. Verte, či neverte, napísal som a išlo to tak úplne ľahko, že som sa až divil.

Skryť Vypnúť reklamu

Po niekoľkých týždňoch som dostal list. Myslel som si, že je to niečo úradné, ale keď som nikde nevidel pečiatku odosielateľa, tak som hneď vedel koľká bije. Ona mi odpísala... Nevedel som čo od radosti so sebou... veď mne odpísala žena. Nedočkavo som roztrhol obálku a hneď mi vypadla fotka. V tej chvíli prišlo sklamanie, lebo som sníval o blondínke Barborke a tam hnedovláska Magda a navyše v okuliaroch. Do večera, táto moja hrôza opadla a už som aj písal odpoveď.

Takto sa list stretával s listom. Stále som rozmýšľal čo so svojim životom, stále ma lákalo stať sa kňazom. Nevedel som čo robiť. Už som mal i vypísanú prihlášku a bol som odhodlaný ju aj poslať, len keď mi prišiel od Magdušky list, kde ako tak voľačo naznačila. Aj ja som už niečo vo svojom vnútri cítil, tak prihláška zostala doma...

Skryť Vypnúť reklamu

Písali sme si veľmi intenzívne, potom sme zistili, že existuje aj telefón a to vám teda poviem, v živote som nemal také telefónne účty, ako práve vtedy. No, čo už, každý špás niečo stojí... Začali sme spoločne stretávať, aj keď to bolo niekedy všelijaké, veď čo už môžete chcieť od dvoch ľudí, ktorí by sa od hanby radšej nevideli. Všetko sme dajako prekonali.

Potom som musel zmeniť prácu a odsťahoval som sa od rodičov z Trenčína do Banskej Bystrice, takže sme sa vídavali možno raz, nanajvýš dvakrát do mesiaca. Aj napriek tomu sme si našli cestičku k sebe - veď existuje telefón a ja som pracoval v istom rádiu, takže Magduška ma mohla aspoň počúvať, keď už nie vidieť . To si asi neviete predstaviť, keď 19-ročná mladá dáma hltá všetky správy, ktoré sa vysielajú (-:

Skryť Vypnúť reklamu

Nadišiel 25.október 2003 a my sme si v kostole sľúbili to známe ... v dobrom a v zlom... Tak sme už svoji viac ako dva roky a v auguste čakáme aj maličkého človiečika do rodiny, tak možno, keď ja som sa už nedostal do kňazskej služby možno práve on alebo ona zasvätí svoj život Kristovi.

Ľuboš Hamaj

Ľuboš Hamaj

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som nicim vynimocny, snazim sa v zivote hladat to co ini prehliadaju a tesit sa z toho. Verit v dobro a schopnosti cloveka zit svoj zivot. Hladat krasu jednoduchosti ukrytu v kazdom z nas. Zoznam autorových rubrík:  Na slovíčko s BohomRozprávanie o životeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu