Časy keď si mohol odvážne vyberať zamestnanec, najmä v Bratislave sú dávno preč, preto sa zamestnávatelia ochotne zmocnili novej role a začali si vyberať a klásť podmienky oni. Dalo by sa namietať, že ide o jednoduchý zákon ponuky a dopytu, na ktorom nie je nič zlé, avšak trh práce by mal rešpektovať i iné mechanizmy, najmä v dlhodobom horizonte. Rešpektovanie kvalít a schopností každého človeka, ako i jeho adekvátne ohodnotenie vytvorí zdravé prostredie na trhu práce. Pochopiteľne by to malo platiť i opačne. Keď budú zamestnanci prechádzať z firmy do firmy kvôli desiatim eurám, niet sa čudovať, keď sa budú zamestnávatelia správať podobne vypočítavo. Zároveň zneužívanie dočasnej nepriaznivej situácie v oblasti nezamestnanosti je z dlhodobého hľadiska rizikové, nakoľko kríza nepotrvá večne a preto sa môže ľahko stať, že keď príde niekto, kto ponúkne viac, tak zamestnanec (často preškolený a vychovaný) odíde.
Ak aj pri ponuke a dopyte na trhu práce jedna alebo druhá strana prestane zneužívať dočasnú „výhodu" a obe strany budú mať spoločný cieľ, možno dôsledky krízy nebudú až také markantné, či už pre zamestnávateľa alebo zamestnanca.
Preto je načase vážiť si ľudskú prácu ale zároveň vážiť si možnosť pracovať...
