Všetci negativisti a sťažovatelia spojte sa! Aj takto by mohol znieť alternatívny názov filmu.
Hlavnú úlohu vo filme hrajú telesne postihnutí, ktorí len rozohrávajú tému, kto má ťažší život a kto sa má horšie na tomto svete.
Sú tu dve protiklady - pozitívne mysliaci a negatívne mysliaci. Čo je lepšie a ľahšie? Tento film na túto otázku
odpoveď nedá, avšak určite vás donúti sa nad tým zamyslieť. A záver je celkom jednoduchý, pozitívne nemôžete myslieť, pokiaľ ste si neprešli kurzom negatívneho myslenia. Obšas mám ale pocit, že niektorí ľudia z tohto kurzu ani nikdy neprejdú na ďalší level... negativisti a pozitivisti sa tu vzájomne a dynamicky menia, raz ste dole,raz hore, raz zlí, raz ste dobrí... a tak dookola. Presne týmto procesom režisér dáva najavo to, že tieto dve rozdielne veci sa jedna bez druhej nezaobídu, ale extrémy v tomto smere nedopadnú nikdy dobre ani pre jednu stranu.
Občas som mal pocit, že režisér začína citovo vydierať, ovšem tento pocit vždy sekol nejakou vtipnou situáciou. Takže na začiatku som si myslel, že je to krutá dráma, ale na konci sa dá vlastne povedať, že je to krutá komédia, ovšem nie ľahko stráviteľná.
Zmena človeka a vznik nových problémov je tu zobrazená pomocou následkov nejakej nehody, pričom došlo k nejakému telesnému postihnutiu. Pritom sa to dá chápať ako parafráza, pretože vôbec nezáleží na tom, či ste ochrnuli, či ste na vozíku, dôležité je to, že sa vám stalo niečo v živote, čo vás zmenilo natoľko, že sa z vás stali chorobní nešťastníci, ktorí všetko berú negatívne a vidia len svoje "najväčšie" problémy a vôbec ich nezaujímajú druhí a to, ako túto zmenu vnímajú aj ľudia okolo nich. Je pritom úplne ľahké urobiť zo seba najväčšieho chudáka na svete a na všetko kydať hnoj, umenie je však v tom, aby bolo vidieť aj to pozitívne a vzájomne to kombinovať.
Krutá komédia na zamyslenie sa. Áno, trochu zvláštna kombinácia, ale tento film má v sebe možno viac, ako sa na prvý pohľad zdá
