Prvú časť môjho príbehu o potulkách naším zdravotníctvom som ukončila frázou, ktorá je hádam viac ako výstižná. Začalo sa to pri narodení môjho synčeka, prešlo 2,5 roka a stále trvá. Ak si odmyslím všetky absurdné situácie, stresy, tak vlastne je to príbeh plný spoznávania, učenia sa, cestovania. Aj preto som normálne váhala, do ktorej z rubrík to zaradiť. Hodilo by sa to hneď do niekoľkých. Cestovanie - museli sme ísť až do Banskej Bystrice, sme z Košíc. Kultúra - to som nakoniec zavrhla, pretože kultúra správania niektorého zdravotníckeho personálu je viac ako otrasná. Zábava - tu som váhala najviac, lebo s odstupom času mi niektoré zážitky prídu dosť úsmevné. Nakoniec vyhrala rubrika spoločnosť. Pod týmto pojmom si predstavujem ľudí. A tak ako píšem vyššie, všetko je závislé od toho, na akých ľudí natrafíte.
Aby som sa vrátila k pointe. Z nemocnice nás, synčeka a mňa, prepustili po preliečení akútneho zápalu močových ciest. Je veľmi jednoduché dopracovať sa k tejto diagnóze. Dieťatko s vysokým CRP (nad 130), vysokou horúčkou, ktoré neprejavuje iné známky napr. prechladnutia, podľa nášho zdravotníctva môže trpieť už len zápalom močových ciest. Aj napriek tomu, že malinký nemal toto ochorenie potvrdené močom, aj napriek tomu, že od narodenia mal zakrvacanie do nadobličky. Poviete si, že to je ešte v pohode. Na antibiotiká a infúziu reagoval skvelo, po štyroch dňoch sme išli domov. Ale nikto Vám nepovie, že ak k tomuto zápalu močových ciest niekto dopíše aj zápal obličiek o zábavu máte postarané.
S prepúšťacou správou pobežíte k pediatričke, a ak by ste boli veľmi v pohode, veď tým zakódovaným správam na tom papieri aj tak nerozumiete, tak tá Vás vráti okamžite z vedľajšej koľaje. Z návštevy, kde ste šli s pocitom, že máte doma super človiečika, ktorý je preliečený v rekordnom čase, odchádzate s ďalšími dávkami antibiotík, výmenným lístkom na nefrológiu, pokynmi ako dôkladne máte drhnúť 7 – týždňového pišuliaka, že pri každom zvýšení teploty budeme hneď odoberať moč a merať CRP a hlavne s riadnou depresiou. Prečo? Pretože zápal obličiek nie je len taká diagnóza. Hlavne v našom zdravotníctve.
Na mojom pocite beznádeje nepridal ani fakt, že keď sme sa prvý – krát objednávali na nefrológiu, nemal nás kto vyšetriť. Jedna lekárka bola na dlhodobej PN a druhá, zastupujúca na dôchodku, ten nápor nestíhala. Dostali sme termín o 3 mesiace. Bol to pre mňa veľký šok, veď v nemocnici, aj naša pediatrička ma stále vracali na správnu koľaj, že nemám diagnózu svojho dieťatka zľahčovať, že je to veľmi vážne. A tu zrazu prídete na to, že pokiaľ Vaša ratolesť nebojuje viditeľne o život, toľko vydrží. Počká! Veď čo by nepočkalo!?
Čas plynul a nám sa začali rezať zúbky. Tak ako u mnohých detí, aj u Filipa to bolo spojené s podráždením, so slintaním, sem tam vyskočila aj teplota. A ako rodič prvého potomka, veľa vecí je nových, u nás spojených s diagnózou zápalu obličiek, bolo pre nás ťažké jednoznačne určiť, že tá zvýšená teplota je z tých 4 zúbkov, ktoré sa rozhodli prerezať naraz. Pre istotu zbalíte dieťatko a znova pochodujete k pediatričke s močom, ktorý sme chytali do sterilnej skúmavky asi hodinu. Veď ako prinútite pár - mesačné bábo cikať na povel!? Keď sme prišli do ordinácie, jasné že začal revať. Hlas má dobrý, vytrénovaný. Nepočula som ani seba, nie to ešte lekárku. Ale pochopila som, že sestrička potrebuje odobrať krvičku na CRP. Bolo zvýšené. Moč potrvá asi týždeň, ale čakať nemôžeme. Šup sem antibiotiká, kúpte si probiotiká, určite prípravky na báze brusníc, a aby bol pokojný, antihistaminiká musia byť. No čo vám poviem. V živote som nebrala toľko liekov naraz a zrazu to všetko mám aplikovať tomu drobcovi, čo sa váľa v kočiari. Museli mi dávkovanie napísať zvlášť na papier.
Takto sa to opakovalo niekoľko – krát, takže názvy antibiotík som mala v malíčku aj ich dávkovanie, za probiotiká som minula celý majland. O peniaze nejde, ale pozitívny vplyv týchto kultúr, ktoré mali pomáhať pri znášanlivosti antibiotík sa akosi zabudol dostaviť. Sedíte zúfalá, vyčerpaná, ogrcaná svojím dieťatkom asi všade a malinký nie a nie s tými fontánami prestať. No proste: „Antibiotiká vysadíme!“. Po troch mesiacoch večného boja pri podávaní antibiotík, pretože moč pri každom odbere bol buď kontaminovaný, alebo pozitívny na e-koly v hodnotách nad 104. Medzitým sme boli aj na nefrológii, kde pani doktorka zhodnotila, že chlapček je krásny, zdravý, napreduje. Má síce zdvojenú obličkovú panvičku, ale to nie je nič, čo by nás malo trápiť a dieťatko predurčovať na špeciálnu starostlivosť. Má to veľké množstvo ľudí a mnohý o tom ani nevedia. Žiaden problém. Ale prečo máme stále to vysoké e-koly v moči???
Toto bol okamih, kedy som pozbierala zvyšok odvahy a rozhodla to zobrať do svojich rúk. Od pediatričky som si vypýtala podrobnú inštruktáž ako umývať malinkému pinďura, a keď je takto vyumývaný a temer sterilný, ako správne odobrať moč do tej tenkej skúmavky, ktorú trpezlivo držíte trebárs aj hodinu, už ani nežmurkáte, lebo čo ak malinký cvrkne a vy to nechytíte. Rada pani sestričky mi zostane v pamäti ešte dlho: „Neodoberajte moč veľmi dlho, lebo otvorená skúmavka sa kontaminuje, držte ju asi 2 – 3 cm od pohlavného ústroja synčeka. A najlepšie by bolo chytiť stredný prúd moču!“ .Čože??? Viete si predstaviť všetky tie otázky, ktoré sa mi začali hemžiť hlavou po tomto návode!? Koľko môžem mať otvorenú skúmavku? Ako zistím, že som ešte v hranici 3 cm od pinďura? A čo pre pána je stredný prúd moču!? A ako sa chytá? Vrelo odporúčam si to vyskúšať. Budem rada, ak sa podelíte so svojimi výsledkami, lebo my sme skončili niekoľkokrát ocikaní.
Tento vedný odbor už máme za sebou, moč sme odobrali a hrdo odniesli na rozbor pani doktorke. Výsledok bol veľmi zaujímavý. Synček mal opäť moč pozitívny na e – koly, ale na koľko, nikto nevie. Nezabúdajte prosím na fakt, že celá liečba závisí od výsledkov ( lieky, ďalšie odborné vyšetrenia ), ktoré dostanete z laboratórií. Pediatrička dvihla telefón a kontaktovala dané zariadenie, že jej zabudli napísať výsledky moču a citlivosť. Odpoveď bola viac ako ohromujúca: „Určite to bolo viac ako 104!“. Fúú, chcela by som mať pamäť pani laborantky, ktorá len tak z hlavy si pamätá výsledky práve vášho synčeka a že to hlavne určite bolo viac ako 104. Toto je totiž hranica, kedy sa už bez podmienky predpisujú antibiotiká. Krutá realita sa zrazu skladá kocka do kocky. S veľkou trpkosťou odchádzate domov, hlava plná myšlienok. Ako dlho v laboratóriu výsledky nášho syna takto flákali? Koľko dávok antibiotík sme svojmu synovi úplne zbytočne nanútili. A všetky tie stresujúce odbery, čakania na výsledky, zvracanie ako reakcia na to množstvo liekov. Na základe pretrvávajúceho nálezu v moči sme sa dostali aj na urológiu, samozrejme.
Ak som si myslela, že to horšie ani nemôže byť, ďalšie zaujímavé skúsenosti nás ešte len čakali.
