Bolelo nas brucho, mali sme horucky a zachod nikdy nebol taky preplneny ako teraz. Myslim,ze ten jediny sa v ten vecer zabaval, lebo tolko hadok o jednu keramicku misu tak skoro nezazije. Ledva sme sa hybali a kedze ani jeden z nas nebol schopny soferovat museli sme zavolat sanitku. Prisla rychlo a zacalo sa postelne vypocuvanie. Vsetci sme povedali skoro to iste.Ze sme mali spenat a ze v nom boli aj hriby (to kvoli nim nam robili aj vyplach zaludka...aj ked boli z konzervy:) az na malu Dominiku. Doktor prisiel k nej a zacal sa jej pytat: "Co si dnes jedla?" A Dominika: " Skoro nic...len slaninu s opecenou klobasou, cokoladoveho zajaca, gulas, zemiaky, gumene medvediky a trosku spenatu." Doktor sa zacal ohromne milo smiat : " Hehehe...ani sa necudujem,ze ti je zle." Dominika so svojim vecnym kludom len povedala: " Viete pan doktor...mne nie je az tak zle. Mna len trochu boli brucho. A nemyslite si,ze to mam z toho ockovania?" Doktor: " A kedy ta ockovali?" Dominika: "Pred 5 mesiacmi." Opat sa ozval doktorov smiech a Dominika len pokracovala: " A nemoze to byt z toho co som spadla na bicykli,ked som mala 9 rokov? Viete, vtedy som si narazila brucho...Alebo co ak to je ta kuracia chripka? Vcera som strelila kamen do susedinej sliepky.Ta sliepka je taka hnusna.Raz vecer na mna vyletela. Vlastne nevyletela,lebo nemoze lietat,ale tak sa na mna pozerala...Som si ista,ze keby lietat vedela, uz ju mam vo vlasoch...." Doktor mal taky mily smiech,ze cloveka aj brucho prestavalo boliet a smial sa s nim. Doma to vsak uz vrelo. Veroniku niesli na nositkach do zachranky, Adam cupkal za nimi a my ostatni, hrdinovia, sme zostali doma.Mysleli sme si,ze nam to uz prechadza. Ale neprechadzalo.
Na druhy den sme hrali hru.Kto chudne rychlejsie. Vyhrala som ja!! 9 kil za 26 hodin!! Vyzerala som naozaj dobre. Lica som mala vpadnute a mojim ocnym jamkam sa zachcelo pozdravit moj slabo pracujuci mozog. Jedine co trcalo von a nezapadalo dnu boli moje zuby! Hned ako ma videl brat povedal,ze vyzeram ako stara Kropackova (Kamenak-stara babka, kt. nevedela kedy prestat:).Jedina vec ,ktora mohla dotvorit tuto krasnu mozaiku mojej tvare bola zelena farba v roznych odtienoch. Okolo oci bola tmava. Okolo ust slaba a usi...ani neviem ako definovat tu farbu. Musela som vyzerat naozaj dobre,lebo hned ako ma na druhy den zbadala moja teta povedala len jedno:"Do nemocnice!"
A tak som sa ocitla v nemocnici. Nikde ma nechceli zobrat,aby to nechytili aj ostatni pacienti (aspon to mi tvrdili)...ale potom prisla moja spasa. Chirurgia! Nechali ma na chirurgii.Mala som svoju vlastnu izbicku s vlastnym zachodom a sprchou...No proste luxus. Posadila som sa,aby som bola v strehu,keby to na mna prislo a v tom prisiel ON. Moj mily doktor :) Bol to ten isty, ktoreho tak rozosmievala moja mladsia sestra. Neviem, ci to bolo tym,ze som si myslela,ze kazdu chvilu umriem,alebo tym,ze som bola dehydrovana...ale ten doktor mal nieco do seba! Bol taky mily a volal ma slecna Hanka...(co som neskor, ked som videla moju fotku z toho obdobia, nemohla pochopit:) Ja som ho zacala volat doktorko:) "No slecna Hanka, otvorte usta...." vyzval ma doktorko.. Prepadla ma panika! "Hana, nerob to! To nesmies urobit! Neotvaraj tie usta! Dobre vies ako vyzeraju! (mala som ten hnusny biely povlak vsade..na ustach na jazyku, vsade..).."hovoril moj vnutorny ,zatial zdravy, hlas. A doktorko zase len:"No slecinka, vyplazte jazyk!" ...Nedalo sa mu odolat a tak som jazyk pretlacila cez pevne zatvorene usta,aby som znizila riziko doktorkovho odpadnutia. "Ale no...slecna nehnevajte ma a vyplazte ho!" doktor naliehal.... V tej chvili som si predstavila vsetko co mohlo byt, keby som ten jazyk nevyplazila...Videla som mna a doktorka ako sa prechadzame v nasom anglickom parku za domom..videla som nase dieta ako sa hra s nasim psikom...videla som ako mu otvaram dvere do nasho domu a on mi podava ruzu... (ano, sibalo mi..ale nezabudajte! Bola som dehydrovana a mala som salmonelu!) Nedalo sa vsak nic robit a otvorila som usta. Doktorko sa pozrel, zvlastne sa zatvaril a povedal:" Oblecte sa slecna, idete na infekcne.Pride vas vyzdvihnut sestricka!"
V tom okamihu sa mi vsetko zrutilo. Vedela som,ze nemam otvarat tie usta. Mala som ich nechat zatvorene a tvarit sa ,ze v nich mam krc ...alebo nieco podobne...Ale ja nie!! Ja som ich otvorila!! Blbana...Hnevalo ma to asi tak ...15 minut. Hned ako som zbadala tu "rozheganu" sanitku,ktora ma mala zobrat do druheho mesta na infekcne oddelenie, preslo ma vsetko a zacala som dufat,ze cestu tam prezijem bez nasledkov:)
