právo na zabudnutie...

Choroby, životné križovatky, skúšky osudu, lámu charaktery. Osobné výhry a prehry sa dejú každý deň.Kdesi ďaleko žilo malé dievčatko. Ešte ako malé dieťa stratilo ocka a mamičku.Túlalo sa krížom krážom po detských domovoch... A hoci dostala všetko, čo ostatné deti, každý večer si potichučky šepkalo:"som sama, chcem mamičku a ocka". Dni , mesiace roky ubiehali. Z dievčatka sa stala žena . A jedného dňa si položila otázku:"prečo som zabudnutá?-asi takto by mohla začať rozprávka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

No občas sa to stáva, že dni, hoci majú rovnako odmeraný čas, 
niekedy cválajú a chceli by sme tie krásne okamihy zadržať,
inokedy sa vlečú, hoci by sme už chceli mať všetko za sebou a zabudnúť.
Jedno je však celkom isté, čas nemôžme zastaviť ani popohnať. A hoci nás občas nepríjemne prekvapí, aj nás obdarúva.
Život je už raz taký. Niektoré jeho chvíle sú pekné, iné by sme najradšej vymazali zo šedej mozgovej kôry.
A ako sme niekedy na niekoho mysleli, ako sme si zúfalo želali, aby nás objal a už nepustil,
a magická moc nás opustila:odišiel a zabudol.
A ako často na niekoho myslíme,lebo nám podal pomocnú ruku ,a... odišiel do zabudnutia,
ako nám niekedy niekto blízky chýba....
A tak sa občas pokúšame nadviazať popretŕhané nitky.

Tak aj mladé žieňa si povedalo, že nájde mamu a spýta sa:" prečo?".
Áno, televízna relácia pomôže, vypátra. A tak "poštár" hľadá...
Dvere otvára postaršia pani a na otázku poštára:" kto si ju asi pozýva", spomína kdekoho,
len svoju dcéru nespomenie. Nie, nezabudla, každý večer zaspáva s výčitkami...
Možno nenašla v sebe silu a odvahu vyhľadať ju, možno nechcela narušiť jej nový život, mysliac si že je dobrý....
Doteraz žila s tými výčitkami sama, poprípade so svojimi blízkymi, teraz to už vie ulica, dedina , mesto...
Hoci sa tešila na okamih, keď ju objíme, nemá odvahu pred kamerami. Možno...
A tu rozprávka končí, pretože na smutnom, alebo šťastnom, konci matky a dcéry nie je nič rozprávkové.

A tak na jednom konci televízneho štúdia je niekto, kto hľadá svoju nevlastnú sestru,
brata, otca, mamu, priateľa z detstva ,
a na druhom konci sedí niekto, pre koho minulosť zostala kdesi za zatvorenými dverami
a nikdy tú trinástu komnatu nechcel otvárať.
Žil si svoj, možno spokojný život, ale zrazu ho zasiahne niečo, s čím naozaj nerátal.
Niekomu sa zrúti celý svet, iného prekvapí nečakaná láska, ďalší nájde svoju rodinu...a hoci v živote preskákali už všeličo,
zrazu vyšli na svoju horu poznania a musia sa postaviť na nohy a novú skutočnosť prijať.
Pretože sú veci, ktoré sa len zdajú, ale aj veci, ktoré naozaj sú.

Minulosť nemožno zmeniť,
hoci niekedy by sme chceli mať právo na zabudnutie...

Hana Čulakova

Hana Čulakova

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Občas pracujúca dôchodkyňa. Neviem, robím preto, že si chcem niečo dokazovať, alebo zaháňam samotu, či motívom sú peniaze...?Ale práca ma zatiaľ baví a ja som sa v nej našla. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu