Sám na túto otázku neviem presne odpovedať. Myslím si, že vo všeobecnosti sa dajú ženy rozdeliť na tri kategórie: tie čo sa boja a tie čo chcú aby chlap urobil prvý krok. A samozrejme sú aj také čo dokážu byť iniciatívne.
Kým u prvej kategórie je strach pochopiteľná vec, však všetci sa bojíme ako to dopadne, týždne dopredu si opakujeme celé vety čo povieme dotyčnej, premýšlame ako jej vyznať lásku a potom to nakoniec aj tak dopadne úplne inak ako si naplánujeme. Áno, i my muži máme strach a bojíme sa urobiť krok do nového vzťahu. Báť sa je prirodzená vec, a preto viem, že takéto ženy sa veľmi snažia urobiť ten krok, len strach je silnejší. A dúfam, že časom naberú toľko odvahy a sebavedomia a raz sa im to podarí.
Oveľa horšie je to s druhou kategóriou. Vyznávajú teóriu, že muž je ten to má začať, že muž by mal byť v tento situácií ten iniciatívnejší. A to sa mi nepáči. Nechápem prečo by to malo byť na nás mužoch. Vzťahy sú predsa o dvoch ľudoch, o Tebe a o mne, tak prečo sa hráme, že to je mužská záležitosť. Je vážne také ťažké pre ženu sa premôcť a vyznať mužovi lásku? A nie len tak čakať ako to dopadne. Keď chcem, aby náš vzťah nabral nové rozmery, tak mu musím aj ja pomôcť. Samo sa na tomto svete nič neurobí.
Ako vraví známa veta, keď ju/ho miluješ, nie je čo riešiť. Ak milujeme svojho/svoju vyvolenú, tak nečakajme na toho druhého, ale sami urobme niečo pre to. Lebo sa nám môže stať, že prídeme i to čo máme a budeme neštastnejší než keby nám naša láska povedala NIE.
Apropo, ...obdivujem ženy čo vedia robiť prvé kroky. Majú moju úctu a rešpekt. A som nesmierne štastný, že občas je to práve nežné pohlavie, čo udá vzťahu správny smer.
