V Starom zákone som čítal ,ak človek v poslednej sekunde života úprimne oľutuje svoje hriechy, tak pôjde do neba. Ak sa nemýlim, tak tam tiež stálo, že kňazi nemajú vynikať bohatstvom a svoje služby nesmú robiť za peniaze. Mám pochybnosti, že sa toto v súčastnej dobe dodržuje. Viem o prípade z nedávnej minulosti, kedy farár v kostole žiadal veriacich ,aby do zvončeka nedávali drobné, alebo vodu kázal a víno pil.
Taktiež som sa v Starom zákone dočítal o možnosti modliť sa( obrazne) doma v komôrke, vo svojom srdci. Takýto človek údajne môže byť postavený na roveň tomu ,čo do kostola chodí. Nech je to už tak či onak, verím v jedno: Čestný a svedomitý človek nechodiaci do kostola sa do neba dostane skôr, ako falošný do kostola chodiaci farizej. Touto vetou som pravdepodobne pobúril mnoho veriacich, ale ja tomu naozaj verím. Pretože, ak by to takto nefungovalo ,tak o také nebo jednoducho nemám záujem, čím nechcem povedať, že sa tam dostanem. No pretože do kostola nechodím(len príležitostne) a verím tomu, nepokladám sa za typického ateistu. Pokladám sa za veriaceho ateistu ,ktorý sa spontánne pomodlí doma a snaží sa žiť čestným životom. Priznám sa, nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa.
Či to bude stačiť pri záverečnom účtovaní neviem. Jedno však viem určite. Nebude ma súdiť sused, ani kňaz a ani sudca v talári. Ak to funguje tak, ako sa píše v biblii, tak právo na to má len jedna bytosť. Nepíšem to bez príčiny. V mojom okolí je dosť veriacich, ktorí dokážu odsúdiť človeka, len na základe toho, že dotyčný nechodí do božieho chrámu, alebo má iné názory. Samozrejme funguje to aj naopak.
Bol som dosť sklamaný ,keď som nedávno argumentoval Starým zákonom a od veriaceho som dostal odpoveď: „ Preto bol napísaný Nový zákon „. Takže Starý zákon už neplatí ?
Som toho názoru, že pre cirkev by bola najlepšia cesta odluka od štátu. Nie som si istý, či toho istého názoru sú aj predstavitelia cirkví.
Podľa biblie sme si všetci rovní a boli sme stvorení na obraz svojho stvoriteľa, čo tiež niečo naznačuje. Všetci však žijeme spoločne na našej krásnej zemi a podľa toho by sme sa mali aj správať. To znamená, že slová ako tolerantnosť, znášanlivosť, by v našom živote nemali byť neznámym pojmom.
Verím a sám som to zažil, že aj ľudia rôzneho vyznania môžu spolu krásne fungovať. Všetko je len v nás samotných.
