Nevravím, že otvorenie mosta je obyčajnou udalosťou, veď jeho spojazdnenie bolo dlhoočakávané a má znamenať odľahčenie dopravy v našom hlavnom meste. A včerajšie stretnutie ľudí na jednom mieste s jedným cieľom skutočne nebolo až také zvyčajné.
Niekto si môže povedať, prečo sa tak nadchýnam jedným mostom, je už neviemkoľký v Bratislave, ale ja som mala z tejto udalosti veľmi príjemný pocit. Vyvolalo to totiž vo mne nostalgiu za dňom bez áut, na ktorom som sa zúčastnila pred niekoľkými rokmi v Londýne. Keď ste mohli stretnúť priamo na Tower Bridge tanečnice, vyzývajúce do tancovania samby a holým malíčkom na nohe stúpiť do piesku použitého na stavbu piesočných sôch.
Včera vás tanečnice to tanca nevyzývali, ale bolo milo zvláštne nachvíľu sa prejsť presne v strede bielej šípky smer vpravo, alebo rovno – stačilo sa rozhodnúť v poslednej sekunde. Bolo zaujímavé mať priamo nad hlavou tabule s ukazovateľmi smer Petržalka a tabule „Pozor, obmedzená rýchlosť 60!“
Príjemný pocit nepokazila ani snaha bratislavskej MHD už v ten deň oznámiť, že linky sa menia a najbližší autobus prejde rovno cez tento nový most. Hm, takže žiaden deň bez áut? A síce som nerozumela, čo chcú povedať estakádami a gabaritom na letákoch s informáciami o jednej z nových dominánt Bratislavy postavenej presne za 31 mesiacov a 2 dni, avšak vôbec mi to neprekážalo. Jednoducho som sa zúčastnila na aspoň jednom dni bez áut v našom meste a s týmto príjemným pocitom konštatujem, že oddnes bude znova všetko po starom.
