"Huráááá!"zahlásila celá naša rodina. Konečne niečo pre nášho domáceho miláčika. Ružinovského orecha sme zmeškali, Horský park to istí. Pozorne čítam ďalej:"Hodnotení budú podľa toho, čím fenka alebo psík zaujmú". No počkať...Čím dokáže zaujať náš pes? Za znásilňovanie mojich kamarátov a zneškodňovanie ježkov z okolia ho nikto neodmení, šteká na všetkých, hlavne na toho jednookého Cigáňa s károu, no strážca bohvieaký nie je. Nevie kráčať pri nohe, nebije sa a nehryzie. Nenaháňa loptu a jablká bez príčiny, nevie spraviť salto, nežobre na zadných, ak chcete, aby si ľahol, musíte ho zvaliť. Je jednoducho náš milý pes domáci. Prvý vás víta doma, nech prídete o akejkoľvek dennej či nočnej hodine, robí vám spoločnosť, keď máte všetkých po krk, nedá sa naňho nahnevať ani keď roztrhá vašu obľúbenú ponožku, ochotne vás počúva nadávať na celý svet a súhlasne pritom klipká očami.
No ale dá sa tým zaujať na súťaži?
Hm, zmierila som sa s tým, že náš pes súťaž o najsympatickejšieho psa nevyhrá. Mojím najväčším sympaťákom už je a na vecné ceny si aj tak nepotrpí.
