Všetci vieme, že tvrdenie o premene opice v človeka je chybné. Človek sa z opice nevyvinul, primitívny primát, prvý krok na ceste k človeku, bol paralelnou vetvou s opicami, nie však ich pokračovaním.
Australopithecus, ako prvé známy krok tohto evolučného reťazca, bolo stvorenie niečo cez meter vysoké, s malou lebkou, mocnými prednými končatinami a silnými zubami. Tieto primáty žili v skupinách, rozhodne nežili v jaskyniach ako je všeobecne prijatá mylná predstava, ale vonku na savane. Život trávil zberom plodov, útekom pred predátormi a rozmnožovaním sa. Pohybovali sa po štyroch.
Čo teda, keď nie práca, spôsobilo, že tento primitív sa vzpriamil a predné končatiny začal používa ako jeho neskorší následovník - Homo sapiens? Odpoveď na túto otázku dal v dvadsiatych rokoch 20teho storočia Sigmund Freud. Podľa Freuda všetky živočíchy sú riadené 2 antagonistickými silami: silou života - libidom a silou smrti. Jedným zo zjednodušene používaných Freudových tvrdení je výrok: muž robí všetko kôli sexu a s ohľadom na sex.
Čo odlišuje človeka od ktoréhokoľvek cicavca je myslenie, uvedomovanie si seba samého. Na úrovni fyzickej je ale nie mysleni, ale libido hybným motorom konania všetkých vyšších živočíchov. Primát z obdobia cca 3,5 milona rokov pred našim letopočtom, ktorým bol Australopithecus, podliehal libidu rovnako ako dnešné cicavce.
Mám psa, je to malá čivava, pes, primerane inteligentný, hravý a poslušný. Pekne pobieha po svojich 4 končatinách, sleduje ma po očku, akú mám náladu a či náhodou nevyberám maškrtu z chladničky. Je naozaj závislý na svojom pánovi, na svorke v ktorej žije, v tomto prípade na ľuďoch medzi ktorými sa nachádza. Toto všetko sa ale v sekunde vytratí, keď dojde na návštevu kamarádka s fenou, taktiež čivavou.
Môj pes sa venuje len jednej činnosti - pokusom o párenie. Kto niekedy psa pri tejto činnosti sledoval, vie, o čom píšem. Môj pes skúša všetky možné aj nemožné spôsoby ako sa dostať fene pod sukne. Pokiaľ fenu zdvihnete na kolená, moj psík sa postaví na zadné a dokáže takto, pripomínajúc človeka, stráviť dlhé chvíle.
Dostávame sa k podstate našej malej úvahy - čo primelo primitívneho primáta Australopytheca zdvihnúť sa na zadné a začať používať predné končatiny? Sex. Libido. Samice, ktoré sa uchyľovali na stromy sa jedine tak stať dostupnými, keď samce dokázali vzpriamiť postavu a prednými končatinami uchopiť žiadanú samicu. Toto, a nie práca, spôsobilo, že pôvodne zviera sa postupne premenilo vo vyspelejšie stvorenie, ktoré vedelo chodiť vzpriamene a používať predné končatiny na prácu! Ako bolo možné získať samicu čo najľahšie? Doniesť jej jedlo, ovocie, vodu - ako ináč, keď nie v rukách? Libido oslobodilo zviera, zmenilo ho na človeka a doviedlo ho až tam, kde sme dnes.
Friedrich Engels sa pokúsil vysvetliť nevysvetliteľné, ale podarilo sa to až teraz nám. Uznaním Freudových myšlienok a ich aplikáciou v širšom rozsahu na ríšu živočíchov sme odpovedali na otázku, čo spôsobilo vzostup a vznik Homo sapiens. Dielo, ktoré malo v 40tych rokoch 19teho storočia vzniknúť sa malo volať: Podieľ sexu na poľudštení opice.
Ďakujem vám.
