13. – 17.7.2015
Ráno o desiatej po nás, mňa a Katru, prišla Amber a viedla nás do agentúry. Po anglicky vedela akurát tak vysmoliť vetu odkiaľ sme a ako sa voláme. Našťastie je agentúra veľmi blízko apartmánu a tak sme tam čoskoro dorazili. Prvýkrát sme uvideli dve miesnosti predelené sklenenou stenou. V jeden sedí okolo jedného veľkého stola asi desať malých osôbok vybavujúcich naše práce a kastingy. V druhej miestnosti sa nachádza veľké zrkadlo a malý okrúhly stôl. Tam sme si sadli, podpísali zmluvu, vybavili formality. Potom nám založili naše fotky do ich ružových bookov (book je vlastne portfólio fotiek) a vytlačili nám niekoľko setkariet (karta na ktorej sú údaje modelky a pár najlepších fotiek, slúži na prezentáciu, v prípade záujmu si ju klient nechá a pri neskoršom rozhodovaní mu vlastne tú danú modelku pripomenie).
Keďže v Ázii veľmi dbajú na rýchlu prácu, na každom kastingu chcú vidieť modelky pózovať. Preto keď povedia “Natural pose“, tak musíte ukázať minimálne pätnásť rôznych póz. Preto hneď po vyriešení papierovačiek nám kázali ukázať naše pózy. Neboli sme zrejme veľmi oslnivé, lebo nás tam držali asi dve hodiny. Dve hodiny sme na seba zúfalo pozerali do zrkadla a snažili sa vymyslieť našich minimálne desať rôznych póz. Keď už sme s nadšením predviedli pózy naším bookerkám (tu ich nazývajú managers), s radosťou nám oznámili, že to je príliš pomalé. Cvičením póz sme strávili celé doobedie.
Poobede nás (mňa a Katru) čakali prvé dva kastingy! Na jednom nám povedali, že sme príliš vysoké a na druhom vlastne netuším čo povedali, lebo Amberina angličtina nebola dosť spôsobilá aby nám to objasnila. Takto sa skončil pondelok.
V utorok ma čakal testshooting. Bol to vlastne fototest usporiadaný agentúrou, pretože moje slovenské a rakúske fotky sa Taiwancom nezdali dostatočne zlaté, dievčenské a mladistvé. Prvýkrát som sa vydala do ulíc Taiwanu sama bez Katry. Nastúpila som na metro, prestúpila, chytila si taxík a dorazila do štúdia. Fotenie bolo skvelé! Vystriedala som veľmi veľa outfiov aj líčení. Priniesli nám jedlo. Vraj niečo talianske ale bola to ryža. Čiže veľmi talianske to zrejme nebolo. Fotenie skončilo asi o šiestej. Utorok bol skvelý deň!
Zvyšok týždňa sa niesol v rovnakom duchu. Vždy sme ráno išli do agentúry, je nás dokopy deväť modeliek. Rozdelili sme sa na dve skupiny, nasadli do taxíkov, obehli dopoludňajšie kastingy. Vrátili sme sa spať do agentúry, išli sme na obed, poobede sme opäť prišli do agentúry, vyrazili sme sa kastingy, skončili sme o šiestej.
Celé to tu vlastne prebieha tak, že chodíme na kastingy. Na tie isté kastingy idú všetky modelky nachádzajúce sa práve v Taipei. Letná sezóna je veľmi zlá a nemali by sa od nej očakávať nejaké zárobky ale skôr skúsenosti, pretože väčšina modeliek chce cestovať v lete, cez prázdniny, kvôli škole. Aktuálne sa v Taipei nachádza okolo sedemdesiat modeliek. Čo je veľmi veľa. Takže ak si klient z tých sedemdesiatich modeliek vyberie práve vás, dostanete job. Takýchto jobov je mne osobne potrebných aspoň osem aby som zarobila dostatok na svoj dlh (letenku, ubytovanie, taxík...) a províziu pre agentúru a aby som začala zarábať pre seba.
Väčšina dievčat z mojej agentúry sa sťažuje a chce ísť domov, práve kvôli tomu, že nemajú žiadne joby a tak tu nechcú zbytoňe strácať čas. Preto som si myslela, že kým mne v agentúre oznámia, že som dostala prvý job tak prejde polka nášho pobytu a ja už budem rovnako znechutená ako moje spolubývajúce. Avšak čakala som oveľa kratšie. Hneď vo štvrtok mi oznámili, že som bookla job na august.
Prvý týždeň ubehol ako voda. Ostáva ešte ďalších osem. Ďalších osem týždňov skrývajúcich množstvo prekvapení, nových ľudí a zážitkov.
