11.-12.7.2015
Nastavila som si budík na deviatu ráno ale ráno som ho omylom vypla a tak som vstala okolo pol jednej. Na ten časový posun si asi nikdy nezvykenem. Spravila som si na raňajky puding, ktorý sa nemusí variť. Pre mňa celkom vhodné, pretože vždy, keď som predtým varila puding, tak mi prihorel. Začala som čítať knihu od Jane Hawking – My life with Stephen. Prečítala som asi len tri kapitoly. Číta sa mi veľmi zle, je napísaná pomerne ťažkou angličtinou, preto si to musím čítať pomaly a niekedy aj viackrát.
Vyrazili sme s Katrou do mesta – spoznávať! Bývame v blízkosti populárnej nákupnej štvrte Ximen. Je plná obchodov rôzneho druhu a ceny sú veľmi lákavé. Na každom kroku sa nachádza plno bilboardov a toho typického virtuálneho smogu. Mesto je vcelku pekné avšak pôsobí trochu špinavým dojmom. Ľudia sú prívetiví, milí a ochotne vám poradia. Bolo asi 33 stupňov ale spolubývajúce nám povedali, že to je vlastne jeden z tých “chladnejších“ dní. Na obed, okolo štvrtej, sme ako pravé modelky mierili priamo do McDonald´s.
Zvyšok dňa sme strávili bezcieľným túlaním sa. Nakoniec sme v polorozpustenom stave prišli naspäť do nášho bytu, pozreli sme si film a dlho do noci sme sa rozprávali.
Nasledujúci deň, v nedeľu, som nemala také vysoké ambície vstať o deviatej a uspokojila som sa s budíkom na jedenástu. Dievča z Litvy – Jovile a dievča z Brazílie – Hanah nás s Katrou viedli dlhou cestou cez mesto. Po polhodine sme dorazili do cieľa – Carrefour. My s Katrou sme pevne dúfali v to, že tam nájdeme nejaké nám známe jedlo. Zúfali sme ako tu dva mesiace prežijeme a čo budeme jesť. Ani jedna neobľubuejme pikantné morské príšery ani sladkokyslé omáčky. Nakoniec sme si však kúpili lososa a urobili sme si parádny obed.
Hanah si za zarobené peniaze z Tokia chcela ísť kúpiť notebook. S Katrou sme sa teda podujali na prvú cestu metrom (jedna cesta stále 50 centov) do elektrotechnického raja – Guang Hua Digital Plaza. Stánky tam síce vyzerali ako zastrešené Miletička ale nepredávali tam lacné oblečenie a domáce potraviny ale najmodernejšie počítače, Iphony, smartphóny, fotoaparáty... Človek by čakal, že v Ázii bude elektrotechnika výrazne lacnejšia ako u nás. Síce boli ceny o čosi nižšie, neboli také nízke, že by som mala za potrebu im to tam celé vykúpiť. Hanah si nakoniec kúpila taký malinký Acer za 500 eur a radovala sa, že v Brazílii by za notebook dala dvakát toľko.
Večerala som slovenské zásoby. Tuniak v konzerve. Nemôžem sa dočkať na zajtra. O desiatej po nás príde Amber z agentúry a prvýkrát to tam uvidíme. Teším sa a zároveň bojím po všetkom tom, čo mi za víkend povedali ostatné dievčatá. Uvidíme.
