Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Harendarcik

Jozef Harendarcik

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak máte chuť na ďalšie dobré poviedky:https://www.martinus.sk/?uItem=649229 http://www.martinus.sk/?uItem=257962 http://www.martinus.sk/?uItem=164884 http://www.martinus.sk/?uItem=219067 http://www.martinus.sk/?uItem=229079 Zoznam autorových rubrík:  Poviedky

Poviedky

Prilieta z mŕtvych krajín

Jozef Harendarcik

Prilieta z mŕtvych krajín

Kvetná nedeľa. Najvýznamnejší sviatok v mojom živote.

  • 16. dec 2019
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 349x
  • 0
Truhla pre púpavy

Jozef Harendarcik

Truhla pre púpavy

„Sú takmer ako my, len nemôžu chodiť.“  Daniel Chamowitz (izraelský biológ)

  • 6. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 284x
  • 0
Anjelský syndróm

Jozef Harendarcik

Anjelský syndróm

„Karolko, ty ešte nespíš?“ opýta sa mama svojho synčeka, keď začuje smiech spod vankúšov postele. „Ešte nie, mami.“ Vynorí hlavu z perín. Oči mu zaiskria, ihneď naťahuje rúčky k svojej mame. „Pamätáš sa, ako sme raz išli za Mikulášom po darček a ty si sa ma pýtal, čo sú tie svietiace bodky na oblohe?“ Opýta sa a sadne si na kraj postele. Karolko ju objíme okolo krku. „Sú to anjeliky, mami.“ Poučuje a díva sa priamo do maminej tváre. Hlasno sa rozosmeje, až mame zažiaria oči a rozosmeje sa spolu s ním. „Anjeliky na oblohe. Tie, ktoré ma šteklia.“  „A chcel by si vidieť, ako dnes krásne poletujú?“ Chlapec otvorí dokorán ústa, vypleští oči. „Tak poď so mnou. Ocko je na terase a už sa na ne pozerá.“

  • 27. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 220x
  • 0
Srdce v košeli

Jozef Harendarcik

Srdce v košeli

Mozartovo Requiem sa potichu nesie útulnou a vkusne zariadenou jedálňou. Jeho melódia sa odráža od svätých stien a nábytku a jemne vniká do sluchov kňaza, ktorý s nehybnou mramorovou tvárou zamyslene hľadí pred seba kamsi do ďalekých úvah. V pravej strnulej ruke drží uško šálky čaju, položeného na stole, ukazovák ľavej ruky drží na 138 Žalme v Breviári. A práve tento žalm ho povzniesol ponad realitu do hlbokých úvah vo svojej mysli. Na čele sa mu zbiehajú vrásky a každá jedna z nich ako kruhy na pni stromu ukazujú diaľku, ktorú prešla jeho myseľ. Nakoniec dynamické Dies irae vychádzajúce zo starého gramofónu ho vytrhne z úvah. Nakloní sa k šálke čaju, ale jeho pohyb ostane toporne visieť. Na bránu fary niekto uponáhľane a trochu nepokojne zabúši. Očami preletí po starých kukučkových hodinách. Čoskoro bude polnoc.

  • 6. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 171x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu