Jozef Harendarcik
Prilieta z mŕtvych krajín
Kvetná nedeľa. Najvýznamnejší sviatok v mojom živote.
Ak máte chuť na ďalšie dobré poviedky:https://www.martinus.sk/?uItem=649229 http://www.martinus.sk/?uItem=257962 http://www.martinus.sk/?uItem=164884 http://www.martinus.sk/?uItem=219067 http://www.martinus.sk/?uItem=229079 Zoznam autorových rubrík: Poviedky

„Sú takmer ako my, len nemôžu chodiť.“ Daniel Chamowitz (izraelský biológ)

„Karolko, ty ešte nespíš?“ opýta sa mama svojho synčeka, keď začuje smiech spod vankúšov postele. „Ešte nie, mami.“ Vynorí hlavu z perín. Oči mu zaiskria, ihneď naťahuje rúčky k svojej mame. „Pamätáš sa, ako sme raz išli za Mikulášom po darček a ty si sa ma pýtal, čo sú tie svietiace bodky na oblohe?“ Opýta sa a sadne si na kraj postele. Karolko ju objíme okolo krku. „Sú to anjeliky, mami.“ Poučuje a díva sa priamo do maminej tváre. Hlasno sa rozosmeje, až mame zažiaria oči a rozosmeje sa spolu s ním. „Anjeliky na oblohe. Tie, ktoré ma šteklia.“ „A chcel by si vidieť, ako dnes krásne poletujú?“ Chlapec otvorí dokorán ústa, vypleští oči. „Tak poď so mnou. Ocko je na terase a už sa na ne pozerá.“

Mozartovo Requiem sa potichu nesie útulnou a vkusne zariadenou jedálňou. Jeho melódia sa odráža od svätých stien a nábytku a jemne vniká do sluchov kňaza, ktorý s nehybnou mramorovou tvárou zamyslene hľadí pred seba kamsi do ďalekých úvah. V pravej strnulej ruke drží uško šálky čaju, položeného na stole, ukazovák ľavej ruky drží na 138 Žalme v Breviári. A práve tento žalm ho povzniesol ponad realitu do hlbokých úvah vo svojej mysli. Na čele sa mu zbiehajú vrásky a každá jedna z nich ako kruhy na pni stromu ukazujú diaľku, ktorú prešla jeho myseľ. Nakoniec dynamické Dies irae vychádzajúce zo starého gramofónu ho vytrhne z úvah. Nakloní sa k šálke čaju, ale jeho pohyb ostane toporne visieť. Na bránu fary niekto uponáhľane a trochu nepokojne zabúši. Očami preletí po starých kukučkových hodinách. Čoskoro bude polnoc.