
Takmer suché kvety
s vysačkou Made in China
si dovliekol z lesa.
Cestou do kina
sa pýtam chodcov
a náhodných umelcov,
či je to to pravé,
neskutočné
a pritom hodné života.
Musíme žiť takto?
A s nádejou na ďalší deň?
Cestou na prednášku
v preplnenom ateliéri,
rozbili sme vázu.
Padla na dlážku
bláznivá je
namyslená je
a v tisíc kúskoch
váľa sa pod nohami.
Gombík,
mohol by byť plný želaní
alebo aj čierny
alebo aj horúci ako oheň.
Prezrádzam mu želania,
pri poslednom
na mňa kričí kominár,
ktorý nemá čo splniť.
Keby spadla obloha
celkom naraz a rýchlo,
neostal by ani tieň
ani náznak toho,
že sme tu boli,
že Mesiac bol...
isto z inej planéty.
Nechcem myslieť
a tak píšem
len tak do vetra.
Keď príde uragán
lietam v tom ...
spolu s mojim druhým JA.
Chutíš ako teplý čaj
uprostred ruskej zimy,
ohrievaš mi skrehnuté vnútro,
vôňou vlastného tela
roztápaš ľadovce vo mne.
Dívam sa ponad svet,
keď odchádzaš
a strácaš sa vo vzduchu.
Napísané niekedy v rokoch 1997 - 1999.