(Áno, to musí byť moja najstaršia spomienka viažúca sa k homosexuálom.) Najčastejšie som bola jedinou ženou v publiku a ešte častejšie nás tam bolo tak máličko, že by sme tie filmy mohli pozerať aj v obývačke. Doteraz si pamätám prvý film o gayoch, ktorý som videla v spoločnosti 6 mladých mužov a prevádzkovateľa Filmového klubu. Bol to hádam jediný Východonemecký filmový snímok na túto tému pod názvom Coming out. Už vtedy to bola vraj klasika Európskej kinematografie, ale ja som o tom nemala ani najmenšieho poňatia. Ďalšie filmové diela boli rovnako zaujímavé a ja som vlastne vďaka týmto častým neskorovečerným predstaveniam totálne prepadla ošialu nezávislých filmových predstavení.
Vtedy som nemala ani najmenšie tušenie, že filmami o gayoch všetko len začalo. Všetky moje blízke priateľky (a aj niektoré, ktoré som stretla len na pár mesiacov) vedia, že stretnutia s gaymi ovplyvnili aj iné udalosti v mojom živote. Väčšinou veľmi pozitívne, hoci som to vtedy tak nevnímala... Kvôli jednomu z nich som začala dokonca fajčiť. (A teraz sa to všetko prevali!) To potom, čo moja priateľka v jednu májovú noc po divadelnom predstavení na mňa vybalila informáciu, že objekt mojich túžob je presne ako ja - na mužov. Našťastie chuť na cigarety ma prešla po pár mesiacoch. Nebolo to tak ale s mojou slabosťou na nemenovaného. Priznám sa, že vďaka nemu som napísala tak veľa veršov po nociach na balkóne. Prebúdzal vo mne tvorivosť a aj tanečný talent. (Nebola som však jedinná. Vrodené tanečné vlohy vďaka nemu spoznali aj moje priateľky.) Stále dúfam, že ho stretnem. Možno sa naše časovo-priestorové priečky v istom bode pretnú. Bola by som veľmi rada, lebo mám na neho veľa skutočne veľa príjemných spomienok. Takých spomienok, ktoré prežijú dlhé roky a nútia ma smiať sa... Ale aj ďakovať za to, že som ho stretla.
Moja slabosť na gayov mala aj praktické využitie. Teda len v časoch mojich pubertálnych výpadov do podnikov v Nitre. Moja zaťaženosť na týchto mladíkov bola skutočne na čosi dobrá. V okruhu mojich priateliek sa tradovala komická legenda: "Ak sa ktosi páči Jane, tak je isto na chalanov!" Vo väčšine prípadov som sa skutočne trafila do čierneho a kamošky tak nemuseli hádať, či majú u kohosi šansu alebo nie. Veľký úspech mali moje odhady aj u ľudí, ktorí ma len "skúšali" a chceli vedieť, či skutočne odhadnem, že ich známy má rád mužov... V súčasnosti pravda už takýmito radami nikomu veľmi neposlúžim.
Momentálne môj záujem o gayov, ktorí sa vyznajú v umení, móde ale aj psychológii a skvelej zábave kompenzujem sledovaním televíznej stanice Logo. Začala vysielať len pred pár mesiacmi a v programovej štruktúre nájdete všetko, čo by mohlo zaujímať ľudí o gayoch ale aj lesbičkách: dokumenty o ich živote, filmové diela (s veľkými ale aj menšími hereckými hviezdami) o ich živote ale aj cestopisy o tom, kde je najlepšie dovolenkovať ak máte radi rovnaké pohlavie. Častokrát je to jediný program, ktorý vysiela čosi pozorovateľné. Mňa najviac tešia nočné vystúpenia stand up (gayov alebo lesbičiek) komikov z veľkých divadelných sál alebo aj malých klubov. Je to kvalitná zábava plná inteligentného humoru. (Čo sa nedá povedať o všetkých stand up komikoch prezentovaných v televízii.) Nerobím si ani nič z poznámok, že asi nie je čosi v poriadku, keď som schopná celú noc sledovať stanicu pre gayov a lesbičky.
Ja som rada hlavne tomu, že keďže nemám v blízkom okolí žiadneho milého gaya, môžem si svoju slabosť vynahradiť jedinným stlačením gombíka na ovládači.
