Tentokrát ma k spomínanej téme priviedli včerajšie správy a fotografie v mnohých novinách. Harry člen anglickej kráľovskej rodiny sa objavil na party v uniforme nemeckého vojaka so svastikou na červenej páske. Za jeden deň som počula názory o tom, že je to isto priamy následok jeho nešťastného detstva v paláci, neskoršieho rozvodu a škandálov, až po smrť jeho matky Princeznej Diany. Ide o výkrik o pomoc, chce si tým získať pozornosť okolia. Toľko vyjadrenie ďalšieho experta, ktorý neviem z akých dôvodov pracuje pre televíziu a nie v psychologickom centre pre mladistvých. Nepovedal ani slovo o tom, že to bola šialená hlúposť a nevie čo si Harry myslel, keď sa navliekol do čohosi takého. Že ak to mal byť žart, tak to ako žart vôbec nevypálilo.
Americká verejnosť a televízia sa zase raz prejavili v špeciálnom svetle. Nikdy som sa neocitla v spoločnosti ľudí, ktorí tak radi preberajú všetko, čo ste v živote urobili a neprestanú kým neprídu na koreň problému. Radi rozoberajú všetko čo sa deje vo svete do úplných podrobností. Pardón, všetko to čo sa deje v živote jednotlivcov. Nielen tých najbližších susedov a príbuzných. Tento návyk sa vzťahuje aj na známe osobnosti, ktoré sú často "na pretrase" v spravodajských reláciách, ktoré sa snažia okrem informácií rozlúštiť aj záhadu života. Chytám sa za hlavu keď počúvam, že všetko sa dá zhodnotiť ako následok traumy z detstva. (Prehnané nakupovanie, kleptománia, zlý výber oblečenia ako aj útok na spolužiaka v školskej jedálni.) Bola dotyčná osoba sexuálne zneužívaná alebo jej rodičia venovali prehnanú pozornosť a tak "neví, co by roupama dělal" (dúfam, že som to napísala správne po česky)? Dostávala skúmaná osoba v rannom detstve správnu kojeneckú výživu alebo jeho rodičia mali v obľube stánky rýchleho občerstvenia? Bol by dotyčný skvelým štúdijným objektom pre Freuda, kvôli jeho zvláštnym snom o matke, ktorá mu servíruje v nedeľné ráno slepačiu polievku?
Ak aspoň na jednu z horeuvedených otázok môžete odpovedať kladne, potom je to všetko jasné a pochopiteľné? Nie je sa nad čím viac čudovať. Práve naopak toho dotyčného treba dostatočne poľutovať. Verejne alebo aj v súkromí vašich príbytkov. Veď on za to nemôže. Jeho úbohá zranená duša si to len musela nejako vyriešiť a on je podľa všetkého nevinný... Miestna verejnosť je v niektorých prípadoch skutočne veľmi milosrdná.
