Milé dámy!
Neviem čo sa to deje, ale muži nás prevalcovávajú v tejto zaujímavej a kultúrnej zábavke - písaní blogov. Ja osobne to skutočne odporúčam, či už na vyventilovanie nervov alebo len písanie o tom čo vidíte okolo seba. (Neviem, či ma zase niekto neobviní v diskusii, že toto nie je veru zaujímavá a už vôbec nie kultúrna zábavka... Na teraz to nechám tak.) Prezrite si pozorne mená blogujúcich autoriek, dajú sa spočítať na prstoch nie dvoch ale jednej ruky. Myslela som, že je to len počiatočný stav ešte v časoch "predtestovacej prevádzky"... No vidím, že situácia sa nemení vôbec k lepšiemu. Ak to takto pôjde ďalej tak na celosvetovom stretnutí blogerov SME (ktoré som začala plánovať včera) budeme mať problém s prebytkom červeného vína. Tomu sa jeden zo sponzorov isto nepoteší. Toto ale nie je hlavný dôvod, prečo vás dnes oslovujem.
Nemám skutočne dojem, že by ľudia mali byť akokoľvek ukrátení o potešenie čítať čosi zaujímavé (a nebojme sa to otvorene povedať niekedy aj zábavné) od známej či neznámej autorky. Majú hádam študujúci (pracujúci, prechádzajúci alebo spiaci) muži viac času a podnetov na písanie ako druhá (naša) časť populácie? Alebo je to všetko pre akýsi ešte stále ostýchavý vzťah k internetu a tomu čo všetko prostredníctvom neho možno robiť? Trpia nebodaj muži väčšou slabosťou na prezentovanie svojich myšlienok verejnosti? Nie je mi to celkom jasné. Budem sa preto ešte chvíľku zamýšlať nad vzniknutou dilemou.
Tichý vnútorný hlas mi našepkáva, že my ženy snáď dostávame dostatok priestoru prezentovať svoje myšlienky a zážitky pri káve (umývaní riadu, nákupoch, varení večere)... Ak to ale rozhodne nie je váš prípad a máte chuť písať o čomsi čo bude len trošku čítateľné, neváhajte ani okamih a zapojte sa. Isto to nebudete ľutovať hlavne keď vám príde do e-mailovej schránky pozvánka na stretávku blogerov. Dobre. Dobre. Skúsim aj inú návnadu v podobe možných honorárov priamo z denníka SME. (Na toto maličké potešenie ale treba trošku viac námahy a odhodlania.) Hranice toho, čo možno uverejniť sú takmer neohraničené... Môže vám ich pomôcť nájsť len vlastné svedomie, zdravý rozum alebo manžel (priateľ či kamoška). Kedysi dávnejšie som čítala stĺpček o vyčerpanej slobodnej matke dvoch teenegerov (je slovko tínedžer spisovným?) a bolo to viac ako zaujímavé. Stačí si sadnúť prípadne ľahnúť (to ak vlastníte notebook) a napísať čosi čím obohatíte deň sebe (to vám môžem zaistiť) a možno aj komusi na druhom konci sveta. O tom ako dni prebiehajú u vás alebo aj u susedky, ktorá zametá ulicu akonáhle ktosi ide do vašeho domu... Ja sa ale akosi vyhýbam tejto téme. Priznám sa našu susedku som videla asi trikrát. Nič také ako susedské vrelé privítanie, ktoré vidíte často v amerických filmoch, sa nekonalo. V našom trojposchodovom dome v Novom Anglicku asi nikto nepozerá americké filmy, aby si uvedomili čo sa "sluší a patrí". Tak si ich možno v budúcom blogu podám. Bude to sladučká nevinná pomsta.
Ak sa chcete prezentovať, pobaviť, zabiť voľný čas alebo aj pomstiť susede... prípadne informovať o tom, čo vás teší a zároveň vás privádza do nepríčetnosti (Je to vaša polovička?) nenechajte nás v tom samé a PRIPOJTE SA!!!
s pozdravom Jana H.
