reklama

Tam, kde poznajú moje meno

Včera večer som si sadla do kresla. Zlomená chuťou na skvelú kávu, príjemné prostredie a priateľskú obsluhu (ktorá ma dobre pozná) vstala som a sadám teraz k počítaču. O čom teda je dnešná slabosť? O tom ako mávam v poslednom čase šialené absťáky z nedostatku všetkého čo som uviedla v predchádzajúcich riadkoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Umieram túžbou po mojej veľkej slabosti. Ísť niekam kde každý pozná moje meno. Tam kde sú radi, že som prišla. ( S doprovodom či bez neho.)Číta sa to tak trošku pateticky a otrepane, ale to len pokiaľ niekto vie, že je to zvučka istého “takmer populárneho seriálu”. (Teda aspoň tu za vodou.) Túto slabosť si pestujem hlavne posledné mesiace a netušila som, že je vo mne tak skvele zakorenená. Sedela dlho ukrytá v mojom podvedomí a teraz len vyliezla na svetlo. Pardón vyliezla až po zatmení. Aj to sa občas stáva so slabosťami, prekvapia človeka svojou prítomnosťou. Len tak vyskočia spoza rohu alebo vám rovno udrú do nosa (ako vôňa kávy). Dobre utajované slabosti sú na mňa občas príliš veľa. Poznáte to?Dostávam melancholickú náladu ihneď ako si spomeniem na popíjanie vareného vína s mojimi priateľmi na námestí. Na sŕkanie horúcej kávičky v zelenom pube na pešej zóne. Moje konkrétne do včera utajené postihnutie sa týka hlavne známych tvárí v kaviarňach a nočných kluboch. Týka sa to ale aj slabosti na známe chute kávy ( Pristavme sa pri rôznych pre moju osobu zdôrazňujem len pre moju osobu zvláštnych chutiach kávy ako šišková kava – od slova doughnut, kavovoperniková kava – od slovičiek mocha and gingerbread ….) a ešte známejšie spôsoby obsluhy. Nie tie doterné, ktoré majú pocit nutnosti opýtať sa aj na to či voda chutí skvele? To je trošku priveľa. Slabosť s podtitulom známe miesta a známy ľudia mi neprišla nikdy taka bolestívá ako po viac ako roku mimo rodnej hrudy. Isto sa ale táto nie celkom príjemná vec netýka len odcestovaných občanov. No a ak sa na to dívame z druhej stránky, môže to byť aj príjemná súčasť života. Ale to len v prípade, že máte svoje obľúbené miesta, kávu, spoločnosť blízko po ruke. Prípadne ( a ďalšie príklady už nebudem uvádzať) ak ste si i v novom prostredí rýchlo našli náhrady na “domáce slabosti”. Toto ale nie je moj momentálny príklad. Ak však patríte k tým, ktorí si môžu tejto slabosti užívať v pokoji domáceho prostredia. To človeka len poteší a rozmazná. Zájdete si na skvelú kávu, možno ešte lepšie víno v podniku kde sa cítite ako doma. Nikto potom na vás nemôže. To je potom radosť žiť. ( To trošku preháňa. Isto si myslíte….) Slabosť si vás veľmi ľahko získa aj v tom prípade ak máte blbý deň a niekto na tom známom mieste vám ho spríjemní. Z celej dnešnej melancholickej malej úvahy môžem spokojne povedať, že sme konečne narazili na duševne nebezpečnú slabosť. Hoci len čiastočne ale občas sa to skutočne nedá vydržať. No niekto bude so mnou iste súhlasiť, že občas naopak netreba k životnému šťastiu (aspoň tomu chvíľkovému) veľa. Táto slabosť robí naše dni kúzelnými.

Jana Harris

Jana Harris

Bloger 
  • Počet článkov:  116
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík:  Takmer denne z Nového AnglickaMilí priatelia vo sveteVlastná choreografiaTéma na lenivé letné popoludniSlabosti nás všetkých (?)

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu