Napadlo ma to, keď som sa dostala na strednú školu. Spolužiačka s tajomným menom Neya sa veľmi ponášala na moju spolužiačku zo základnej školy s netajomným menom Kaja. Nebola to ona... Lenže tón hlasu, jej gestá, oblečenie a ešte aj účes mi ju hrozne pripomínali. Potom prišla na radu príhoda v autobuse. Susedka sa tvárila ako moja sestranica, ktorú nikdy nevidela. Nie je tu teda šanca, že to od nej odkukala, aby ma zmiatla. Kolega v práci sa podobal na známeho dramatika a vtipálka. Mal jeho gestá a občas aj jeho zvláštny prízvuk. V potravinách tu na druhej strane sveta mi nákup naúčtoval mladík podobný mladému hercovi s výrazným charakterom. Nebol mu podobný len vzhľadom ale aj gestami a spôsobom akým sa usmieval na okoloidúcich.
Po prehodnotení pár takýchto úkazov som prišla k jednoduchému záveru. Je to tak prosté, že to nebudem ani zbytočne veľmi rozmazávať.
Vo svete jestvuje len pár stovák (možno dokonca len desiatok) vzorov ľudí. Príroda si to veľmi zjednodušila v nádeji, že ľudia si to nevšimnú. Možno bolo len príroda nechcela strácať čas vymýšlaním stále nových typov ľudí. V tom veľkom počte obyvateľov sa to ľahko stratí. Keď ale pôjdete dnes domov z práce možno stretnete v preplnenom autobuse kohosi kto vám bude veľmi pripomínať slečnu, (mladíka) s ktorou ste zvykli tancovať v opilosti na preplnenom parkete.
