reklama

Zamrznutí v čase

Po mojom poslednom príspevku, mi asi len málokto uverí, že vždy rada prídem na Slovensko... Dokonca, že vôbec nepohŕdam ľuďmi, ktorí ostali žiť na Slovensku. Autorovi sa môže stať, že ostane niekedy nepochopený (občas mám dojem, že hlavne autor blogu). Písať ďalšie priznanie blogerky sa mi skutočne momentálne nechce. Pre všetky prípady napíšem o niečom celkom neutrálnom, čo som spozorovala počas posledných dní na Slovensku. Niektorí moji známi, ako keby zamrzli v čase a viem, že nielen mne to príde komické. Sú to proste tie tipy ľudí, ktorých nájdete tam, kde ste ich vy a vaši odsťahovaní (presídlení priatelia) zanechali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj Visualriddle)

Chodia do tých istých podnikov (ktoré len menia majiteľov) a nájdete ich na tom istom mieste pri barovom pulte. Nad ránom pôsobia tým istým neurčitým dojmom. Nevadí to im, lebo si na tento spôsob života zvykli a ani vám... Viete, že keď sa vrátite nájdete ich presne tam, kde by ste to už nečakali. Veď to bola celá večnosť. Alebo nie? Niektoré špecifické postavičky nájdete na tom istom mieste (a asi aj v rovnakej polohe) aj o päť, desať či pätnásť rokov.

Posledný piatok som v novostarom podniku pod hradom stretla našeho známeho. Volajme ho Tomáš K. (lebo sa aj tak volá). Spoznala by som ho aj v najväčšom bare uprostred tisícky ľudí. Tomáš sa proste za tých posledných 9 rokov (čo ho poznám) ani trošku nezmenil. Videla som ho tam pri barovom pulte a musela som samu seba uistiť, že nemám stále 17 rokov. Bolo len krátko pred jedenástou, ale Tomáš bol presne tam kde každý piatok o takomto čase... Takmer rovnaké oblečenie a trošku pozmenená spoločnosť pri jeho stole. Mierne kolísavým pohybom sa presúval po podniku a neurčito si ma premeral. Nespoznal ma. Až na tretí krát sa ma žoviálne opýtal, kde som tak dlho bola? Poznám ho dlho, stále mi je však záhadou čo robí. Pre mňa a možno aj ostatné priateľky (roztrúsené po svete) sa stal postavičkou, ktorá neodmysliteľne patrí k nočnému životu v Nitre. Inak to už isto nebude. Ocitol sa v bode, z ktorého podľa všetkého nie je úniku a čas tam neznamená nič. Mňa to teší, lebo Tomáš K., tak pre mňa vytvára maličké živé múzeum mojej minulosti. Keď ho vidím vyvolá to vždy na mojej tvári široký úsmev.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K týmto (isto viac ako trom) zamrznutým v čase chcem priradiť aj Martina P., s ktorým sa snažím stretnúť už od môjho príletu... Celkom nečakane som na neho (takmer) narazila v sobotné popoludnie pred vchodom do nočného podniku. Musela som sa poriadne zaostriť zrak. Je to on alebo sa mi to len zdá? Spomínam si na jeho slávne záťahy trvajúce aj dva dni. Bolo to už dávno. To som si ale očividne myslela len ja. Kamoška ma napokon informovala, že to bol isto on. Aj v podniku kde hráva, sa jeho zvyky vraj ani trošku nezmenili. Musela som sa usmiať. To môže totiž znamenať jediné... Pobehuje po klube, popíja so všetkými príchodiacimi kamošmi a hrá songy v rovnakom poradí. Okolo neho sa udržiava maličký fanklub, zostavený z miestnej mládeže. Ďalší ukážkový exemplár do mojeho súkromného živého múzea. (Maťko, dúfam že sa na mňa nenahneváš.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby si niekto nemyslel, že len muži občas zamrznú v čase (a jednom druhu oblečenia) musím ho potešiť... Nájdu sa aj takéto ženy. Cez okno reštaurácie som uvidela Máriu Š. a bolo mi jasné, že tiež bude asi súčasťou môjho múzea minulosti. V tomto prípade som si stihla len všimnúť, že slečna ktorú sme volali kedysi aj Sedmikráska, má stále svoj osobitý štýl. Pristane jej to. V niečom inom ako v dlhom svetri a ešte dlhšej sukni v štýle hippies, by som ju ani nespoznala. To by nebola ona a so svetom by bolo čosi v neporiadku.

Sedmikráskou a dvoma mladými mužmi to len začína. Pokračuje to postavičkami, ktoré stretávam v meste a hudobníkmi na pešej zóne. Keď na to myslím, moja pomyselná expozícia by zabrala pár miestností. Všetko sú to ľudia, ktorí svojim výzorom a správaním vo mne obnovia (často komické) spomienky na víkendy, keď sme ja a moje kamošky mali 18. Toto ma poteší a rozveselí v rodnom meste viac ako čokoľvek iné.

Jana Harris

Jana Harris

Bloger 
  • Počet článkov:  116
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík:  Takmer denne z Nového AnglickaMilí priatelia vo sveteVlastná choreografiaTéma na lenivé letné popoludniSlabosti nás všetkých (?)

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu