Niektoré domácnosti sú preslávené týmto javom. Aj osoby, ktoré budú prisahať na život vlastného obuvníka, že ich sa to netýka... Neverte im. Isto ich domácnosť tiež trpí týmto záhadným a nevyriešiteľným javom. Všetci totiž poznáme to, (teda aspoň všetky ženy isto) keď ponožky síce máme ale po dôkladnejšom prizretí sa im zistíme, že k sebe nepatria. Jedna biela, druhá biela (alebo iná obľúbená farba) ale jedna s prúžkom (prípadne iným grafickým vzorom) druhá bez neho. Nepatria k sebe. V časoch núdze (Táto sa datuje hlavne do obdobia zimných mesiacov.) je možné tieto ponožky "popáriť" a nikto sa to nedozvie. Jedine ak pravda nezájdete na návštevu a pozabudnete sa, že máte každú ponožku inú. Problém a bolesti hlavy spôsobuje strácanie ponožiek v bytových priestoroch medzi topánkami, posteľou, gaučom a práčkou. Ak ponožky záhadne nezmizli na predchádzajúcich miestach, ešte stále ste nevyhrali. Veľmi kritickým sa ukazuje úsek z práčky do sušičky prádla (ak ju máte) a potom do šuplíka. Niekde na tejto dlhej ceste sa stravilo v každom dome nepreberné množstvo ponožiek najrôznejších farieb a druhov. (Žiadna farba nie je zvýhodňovaná alebo diskriminovaná.) Nepomáha vlastne nič... Vyhrážanie mojej mamy, sestry, vašej spolubývajúcej, priateľky (ktorá sa k vám práve nasťahovala) alebo susedky, ktorá lamentuje, že aj jej sa to často stáva. Utešte ju, nie je v tom sama. Ktosi sa vraj pokúsil vyriešiť tento problém sponkami na ponožky, ktoré sa používajú v práčke...ale dopadlo to rovnako ako bez nich.
Ak teda trpíte rovnakou občasnou dilemou vo vašej domácnosti viete aj o niečom inom... Po stratení nastane čas kedy začnete hromadiť ponožky na nejakom špeciálnom mieste. Je to miesto pre ponožky, ktoré prišli o svojho druha (v dobrom i zlom). Skladujeme ich v nádeji, že jednoho dňa sa zázračne objaví len tak z ničoho nič tá druhá chýbajúca polovička. Vytrvalci si vedú zbierky takto nepoužiteľných ponožiek niekedy celé mesiace alebo aj rok. Pravidelne sa potom doma koná posedenie pri kôpke ponožiek a ich následné prezeranie a "párenie". Potom vám ktosi povie aby ste to vzdali, lebo je hlúposť tráviť tri hodiny zhruba tak nad polmetrovou kopou ponožiek. Hromada je veľká a nádej vás už opustila. Presuniete niektoré vybrané druhy do smetného koša a niektoré použijete na jednorázové utieranie vlhkých labiek vašeho psa. Tým to ale nekončí lebo vaša domácnosť má vlastný súkromný Bermudský trojuholník.
ps - v našom súkromnom trojuholníku sa ocitli už aj vidličky, jednoducho nám z pôvodného počtu sedem ostali len tri. Ešte že ich netreba "páriť".
