Je zvláštne ako ma to veľmi teší. Ericovi príde zase čarovné akú radosť mi tými svojimi vetičkami v slovenčine vie urobiť. Začalo to krásnou dívkou v češtine (ale odpustila som mu to), lebo jeho spolubývajúci mal len česko-anglický slovník. Potom prišiel s vyznaním milujem ťa. Po pár mesiacoch strávených spolu na výletnej lodi som sa zapojila do jeho cudzojazyčného vzdelávania aj ja. Oslovovala som ho miláčik a prezradila som mu aj iný (nie) utajený význam tohto slova. To keby dostal v potravinách na Slovensku chuť na čosi sladučké vyrobené z mlieka. Ale neostalo len pri slovíčkach použiteľných snáď len v intímnych okamihoch. Sama som bola veľmi prekvapená, keď po jednom našom nedorozuemní ma pobozkal na líce so slovami: Prepáč. Máš pravdu.
Povedala som si, že ho treba vyzbrojiť aj do bežnej každodennej konverzácie. Najprv som skúsila jednoduchú (ale medzi veľkou väčšinou turistov) obľúbenú vetičku: Prosím si pivo. Pre prípad, že šoféruje vedel by si vypýtať aj iné nápoje z menu ako vodu, čaj, mlieko. V návale veľkej zábavy som ho raz naučila veľmi užitočnú vetičku: Nie som šibnutý, som hladný. (Neviem či mu to niekedy na niečo bude.) Od vtedy sa jeho slovná zásoba slušne rozšírila a niektoré slovenské slovíčka sa ukotvili v jeho pamäti skutočne dokonale. Ako dokonale to som bola ja sama prekvapená. Oveľa viac bol ale prekvapený jeho dlhoročný priateľ, keď mu na otázku či si dá ešte víno odpovedal: Áno. Museli sme sa tomu obaja smiať.
To svedčí o jedinom, že slovenčina sa vkráda aj do našej spoločnej dennej konverzácie v angličtine. Aj naše súkromné prezývky, ktorými sa s láskou oslovujeme sú v slovenčine. Ja volám Erica koláčik a on mňa slížik. Tá moja prezývka navyše nahradila anglické slová nice, cute, small. Uvedomila som si to pri mojom poslednom lete. Americkému mladíkovi sediacemu pri mne som povedala o jednom mojom lete by one really sližik plane. Nechápavo na mňa hľadel. Ja som sa len usmiala a začervenala sa.
Spomenula som si na môjho manžela a naše debaty, ktoré to všetko mali na svedomí. Znamená to pre mňa veľa, keď si takto občas kvôli mne láme jazyk. Keď sme sa spoznali zvažovala som, či by som vedela žiť s niekým, komu nebudem môcť povedať všetko, tak ako by som chcela. Presne ako by som chcela. Napokon to ale nebol vôbec problém. Navyše ma teší, že prejavuje taký záujem o môj rodný jazyk (ocenili to aj moji rodičia, keďže sme sa so sestrou veľmi nevydarili a obe sme sa vydali za cudzincov) a ide mu to skvele... Zo dňa na deň.
