Priznanie blogerky

1. Nie, skutočne som neštudovala žurnalistiku... Ale aj tak stále verím, že ukladanie vlastných myšlienok na papier (prípadne môj harddrive) nie je zakázané.
2. Patent na rozum si dávam o pár dní oficiálne registrovať. K tejto myšlienke ma priviedli vyjadrenia diskutujúcich. Vraj si myslím, že mám patent na rozum. Ak aj nemám patent na vlastný rozum, (čo mi príde podozrivé. Lebo kto iný by ho mal mať ak nie ja?) budem aspoň bohatá.
3. Gramatika nie je mojou silno stránkou. Diktát mi vždy robil problémy, ale slohové práce vždy slávili úspech.
4. Mojim utajeným povolaním je písanie aj ďalších protiamerických blogov. Platí ma vláda Čínskej ľudovej republiky.
5. V Amerike sa veľmi nudím a tak denne trávim 25 hodín písaním tohto nevkusného blogu.
6. V skutočnosti som nebola nikde vo svete a nevyznám sa v ničom lepšie ako vo varení a pečení. Rada ešte aj vyšívam a háčkujem.
7. Nevidím si ďaleko od nosa. Verím aj tomu, že Slovensko je pupkom sveta a všetci by mali vedieť odpoveď na otázku: Kde je rodisko Ľudovíta Štúra?
8. Nikde sa necítim bezpečnejšie ako v Amerike.
9. V skutočnosti len testujem trpezlivosť všetkých čitateľov blogu SME.
10. Považujem sa za Európanku, hoci niekto tomu neverí.
11. Píšem zásadne len o témach, ktoré už každý preberal. Dokonca musím priznať, že len prekladám niektoré príspevky z českého originálu.
12. Toto som skutočne musela napísať.
13. Od dnes si nebudem robiť nič z toho čo príde... Len to poriadne rozchodím a rozdýcham.