Včera som krvopotne ukladala množstvo fotiek do môjho posledného príspevku. Malo to byť o pokuse istého japonského vedca s kryštálikmi vody. Tie sa menili v závislosti od toho čo na ne pôsobilo. To bolo včera. Dnes ráno keď som sa dozvedela, že môj otec mal porážku (a dnes v noci musí podstúpiť vážnu operáciu) napadlo ma jediné... Pošlite mu pár svojich myšlienok takto na diaľku dnes v noci. Nech sa mu darí. Nech vie, že vesmír na neho myslí a dodáva mu silu. Modlite za neho. Pomyslite na neho len na okamih. Tie vaše myšlienky poletia aj s mojou modlitbou k nemu, aby ho preniesli cez nasledujúcu noc aj veľa ďaľších.
Ja budem sedieť tu na druhej strane oceánu a robiť to čo som už dávno nerobila. Budem sa modliť... k Bohu, k vesmíru, k prírode. Budem si predstavovať ako moje myšlienky vo forme svetelného lúča letia ponad ten oceán a dosadajú až na telo môjho otca. Vlievajú sa do neho a pomáhajú mu. Verím, že sa to vydarí a naša rodina sa stretne aj budúcu jar presne v tom istom zložení ako pred pár dňami.Ďakujem vám z celého srdca Jana
