Pos­ta­ve­nie znal­ca v tres­tnom ko­na­ní

Pos­ta­ve­nie znal­ca v tres­tnom ko­na­ní upravuje viacero predpisov. V prvom rade je to Trest­ný po­ria­dok (zákon 301/2005 Z. z.), ktorý upravuje znaleckú činnosť (§§142 - 144), prípravu znaleckého posudku a výsluch znalca (§145), chyby znaleckého posudku (§146) a posudok znaleckého ústavu (§147). Ob­sa­ho­vé ná­le­ži­tos­ti zna­lec­ké­ho po­sud­ku upravuje zá­kon o znal­coch, tl­moč­ní­koch a prek­la­da­te­ľoch (382/2004 Z. z.). Nepravdivý znalecký posudok upravuje Trestný zákon (§347 zákona 300/2005 Z. z.).

Znalecká činnosť podľa Trestného poriadku sa využíva orgánom činnom v trestnom konaní v prípade, ak nepostačujú odborné vyjadrenia alebo písomné potvrdenia odborníkov v danej oblasti. Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie postačujúce, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. V prípade, ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly. Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.

O pribratí znalca sa rozhodne uznesením, proti ktorému možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca. Podľa zákona orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie znaleckého posudku predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku.

V prípade, ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí. Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného zákona. Ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou osobou vykonaním znaleckej činnosti.

Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Uvedené sa týka aj znalca, ktorá vypracuje znalecký posudok na základe obstarania niektorej zo strán, vtedy poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca o uvedených skutočnostiach.

Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca - úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Je dôležité vedieť, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Uvedenú skutočnosť znalec často uvádza vo svojom posudku. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis, z ktorého čerpá informácie pri vypracovaní znaleckého posudku.

Znalec podáva posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby. V prípade, ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú, podá posudok každý z nich samostatne. V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti. V prípade, ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.

Chyby znaleckého posudku - ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Posudok znaleckého ústavu - vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav. V prípade, ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným pracoviskom. Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.

Nepravdivý znalecký posudok podľa Trestného zákona – ak znalec (pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v civilnom procese a v správnom súdnom procese, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnej správy, alebo pred rozhodcovským súdom) uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo pri podávaní znaleckého posudku inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedené činy závažnejším spôsobom konania, alebo z osobitného motívu. Ďalej odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedené činy a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Novela zákona o znalcoch (382/2004 Z. z.), ktorá bola schválená parlamentom 6.2.2018 a účinná by mala byť od 1.7.2018 zavádza nové opatrenia, ktoré na jednej strane pomôžu znalcom, pri výkone ich činnosti, ale na strane druhej podstatne zvyšujú verejnú kontrolu v konaniach pri vyvodzovaní zodpovednosti voči znalcom. Podľa informácii Ministerstva spravodlivosti SR pre súdy, orgány činné v trestnom konaní, alebo ďalšie orgány verejnej moci, ktoré využívajú služby znalcov sa zavádza nová informačnú povinnosť. V prípade podozrenia, že znalec bezdôvodne odmietol vykonať činnosť, spôsobil prieťahy alebo odborne pochybil, budú povinné o tom informovať ministerstvo spravodlivosti. Zavedenie takejto povinnosti má prispieť k tomu, aby sa získavali potrebné informácie o pochybeniach znalcov a mohli okamžite konať.

Zna­lec má teda sa­mos­tat­né pro­ces­né pos­ta­ve­nie v tres­tnom ko­na­ní a to­mu zod­po­ve­da­jú­cu vlas­tnú zod­po­ved­nosť za ve­do­mé (úmy­sel­né) uve­de­nie nep­rav­di­vé­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku. Mož­ný trest­ný pos­tih za spá­chanie nep­rav­di­vé­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku, res­pek­tí­ve mož­ný trest­ný pos­tih znal­ca ako účas­tní­ka (spra­vid­la po­moc­ní­ka) na tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by (nap­rík­lad úve­ro­vé­ho pod­vo­du). Zna­lec ne­má pos­ta­ve­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pre­to sa ne­mô­že do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ako pá­cha­teľ, či spolu­pá­cha­teľ (aj pri tom­to tres­tnom či­ne však mô­že byť v pos­ta­ve­ní účas­tní­ka).