Znalecká činnosť je upravená zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (382/2004 Z. z.). Predmetom úpravy tohto zákona sú podmienky výkonu znaleckej činnosti, práva a povinnosti znalcov, podmienky činnosti znaleckých ústavov a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR pri výkone činnosti znalcov.
Zákon doposiaľ upravoval prevažne povinnosti znalcov a naopak niektoré práva znalcov v zákone absentovali. K najväčším problémom znalcov patrí okrem iného v súčasnosti vymáhanie pohľadávok za vypracovanie znaleckých posudkov (znalečné) voči štátu. V praxi sa bežne stáva, že pohľadávky znalcov nie sú uhradené nielen mesiace, ale v niektorých prípadoch aj roky. Pritom viacerí znalci (znalecké organizácie ) sú platiteľmi DPH a pri vystavení daňového dokladu za vypracovanie znaleckého posudku sú povinní odviesť daň.
Pri obchodných vzťahoch v praxi sú štandardné doby splatnosti pohľadávok 14 dní. Zamestnanci sú vyplácaní za svoju prácu do 8 alebo 15 dňa nasledujúceho mesiaca. Znalecká činnosť nie je ani závislá činnosť a nie je ani podnikanie. Znalci teda nemali žiadnu oporu v zákone pri vymáhaní svojich pohľadávok voči štátu a rovnako nepochodili ani pri uplatňovaní úroku z omeškania. Pritom časťou znaleckej odmeny sú aj hotové výdavky, ktoré musí znalec vynaložiť pri vypracovaní znaleckého posudku, alebo pri povinnej účasti na pojednávaní, v prípade podania vysvetlenia k znaleckému posudku.
Podľa schválenej novely zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v parlamente (dňa 6.2.2018) by sa mal aspoň čiastočne vyriešiť problém s úhradou pohľadávok znalcov voči štátu (navrhovaná účinnosť novely 1.7.2018). Novela zavádza 30 dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa. Je však diskutabilné, či lehota 30 dní na úhradu zloženého preddavku za znalečné je výhodná pre obidve zúčastnené strany.
Pre znalca je to len čiastočné riešenie, pretože preddavok žiada pred vypracovaním znaleckého posudku na základe odhadnutej ceny za posudok. Pri praktickom vypracovaní znaleckého posudku sa táto odhadnutá cena často mení na základe vzniknutých komplikácii a iných dôvodov, ktoré musí znalec zohľadniť a konečná cena za posudok je potom väčšinou vyššia. Novela vôbec nerieši úhradu celkového znalečného za vypracovanie znaleckého posudku, iba preddavok na jeho vypracovanie.
Pre súdy, ktoré bojujú so súdnymi prieťahmi je lehota 30 dní dosť dlhá na to, aby sa súdne konania skracovali aspoň tam, kde je to možné. Podľa zákona o znalcoch totiž znalec môže odmietnuť výkon znaleckej činnosti, ak mu súd alebo iný orgán verejnej moci nepriznal preddavok na vykonanie úkonu. Pri znaleckých posudkoch pre súdy sa znalci stretávajú aj s ďalšími prekážkami pri úhrade znalečného. Niektoré súdy znižujú znalcom odmenu za vypracovanie znaleckého posudku za archívnu kópiu znaleckého posudku. Pritom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) Vyhlášky 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, môže znalec požadovať náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu vo výške 2,66 eura, 0,10 EUR za každú čiernobielu A4 atď. Z uvedeného vyplýva, že znalec má právo na náhradu každého (nie odovzdaného) písomného vyhotovenia znaleckého úkonu, ktorého vyhotovenie je nutné, samozrejme v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zásadami hospodárnosti a účelnosti. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je znalec povinný archivovať rovnopis písomne podaného znaleckého posudku. Vyhotovenie archívnej kópie teda nie je svojvoľným postupom znalca, ale splnením jeho zákonnej povinnosti, ktorá vznikla v priamej súvislosti s tým, že nejaký znalecký posudok bol vypracovaný.
Nakoľko mám vlastné skúsenosti s touto problematikou rada by som uviedla pre podporu riešenia tejto problematiky znalcami voči súdom výrokovú časť Uznesenia Krajského súdu v Bratislave (3Cpb/219/2016-567, IČS: 1509200442, zo dňa 2.12.2016), na ktorý som poslala v tejto súvislosti odvolanie:
„V danom prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie ku kráteniu náhrady hotových výdavkov, keď znalcovi priznal paušálnu náhradu zodpovedajúcu trom vyhotoveniam znaleckého posudku, teda nepriznal mu v porovnaní s jeho vyčíslením paušálnu náhradu za nadbytočné štvrté písomné vyhotovenie znaleckého posudku (archívnu kópiu). Krátenie hotových výdavkov bolo v rozpore so zákonom 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov“.
V tejto súvislosti poukazujem aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 289/2014 - 739 zo dňa 30.5.2014, kde bolo konštatované, že "Vyhotovenie archívnej kópie je splnením zákonnej povinnosti a nie je možné od znaleckej organizácie požadovať, aby znášala náklady na niečo čo bola povinná vyhotoviť v priamej súvislosti ustanovením do konania súdom."
Krajský súd v Bratislave tiež v uznesení 6Co 268/05-249 zo dňa 20.2.2006 konštatoval, že „Znalcovi podľa názoru odvolacieho súdu patrí znalečné aj za ďalšie vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý je znalec povinný archivovať pretože ide o účelné a preukázateľné vynaložené náklady v súvislosti podaním znaleckého úkonu.“
Na záver tohto článku možno konštatovať, že schválenou novelou zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, dňa 6.2.2018 v parlamente by sa mal aspoň čiastočne vyriešiť problém s úhradou pohľadávok znalcov voči štátu za vypracovanie znaleckých posudkov a to tým, že novela zavádza 30 dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa.
Ak znalci požiadajú o dostatočne vysoký preddavok na vypracovanie znaleckého posudku a tento im bude aj v stanovenej lehote uhradený, tak možno konečne takto prestanú bezúročne úverovať štát.
