Pýtala som sa žiakov základných, ale aj študentov stredných škôl, či vedia, aké sú dôsledky záškoláctva.Na otázku mi nevedeli fakticky odpovedať ani jedni, ani druhí. Vzdelávanie som robila aj vo vylúčenej rómskej komunite, kde záškoláctvo patrí do portfólia životných skúseností takmer každého tínedžera. Napriek tomu, na moje prekvapenie, ani tu mi nevedeli odpovedať na moju otázku. Síce sa viac skloňovalo slovo „sociálka“, no v nejasnom kontexte a význame.
Ruku na srdce, myslím, že väčšina z nás si aspoň raz v živote „zablicovala“. Nakoniec, pokiaľ išlo o nevinnú jednorazovku, prirovnala by som túto skúsenosť k akémusi „must have“ každého rebelujúceho mládežníka. Záškoláctvo však dokáže predstavovať oveľa komplexnejší a negatívnejší fenomén, ktorého dôsledky nemusia predstavovať len prúser doma po rodičovskom združení. Ako to je teda so záškoláctvom v skutočnosti, aké sú jeho príčiny, dôsledky a najmä, kedy už môžeme v súvislostí s ním hovoriť o veľkom probléme ?
Podľa Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, trvá povinná školská dochádzka desať rokov, najviac však do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku (ak zákon neustanovuje inak). Povinná školská dochádzka sa týka žiakov základných škôl, žiakov škôl so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj študentov stredných škôl, ak do nich nastúpili pred dovŕšením šestnásteho roka života. Porušovanie povinnej školskej dochádzky predstavuje neželateľný a škodlivý (sociálno-patologický) jav, a to až do takej miery, že uvedený zákon túto možnosť ani legálne nepripúšťa: „nikoho nemožno oslobodiť od plnenia školskej dochádzky (§19)“.
Napriek tomu, existujú rôzne podoby záškoláctva (vrátane on-line záškoláctva), ale aj formy (s vedomím a bez vedomia rodičov), či príčiny (z rebélie, „zo srandy“, zo strachu z vyučujúceho, alebo predmetu, zo závažných rodinných, ekonomických, či sociálnych dôvodov). Za všetky príklady spomeniem len jeden, zo segregovanej komunity, ktorú navštevujem. Rodičia tam nepúšťajú deti do školy keď prší, pretože nemajú pre ne vhodnú obuv, dáždniky, pršiplášte, ani odevy na výmenu. Boja sa, že deti prechladnú a oni nebudú mať peniaze na lieky. Lekárom sa vyhýbajú, obávajú sa zlého zaobchádzania. Človek by ani nepovedal, aké všetky dôvody môžu pre záškoláctvo existovať... Aj preto sa naň treba pozerať komplexne, nie len z perspektívy pedagogiky, ale aj psychológie, sociológie, či ekonómie. A to aj preto, že záškoláctvo zväčša nepredstavuje problém jednotlivca (záškoláka), alebo menšej skupiny (záškolák, rodičia, učitelia), ale bez preháňania – je problémom celospoločenským. Stačí si ho predstaviť ako systém otvorených nožníc: na začiatku dieťa vymeškáva „len“ niekoľko hodín v týždni, neskôr sa počet vymeškaných, neospravedlnených hodín nabaľuje. Pri pretrvávaní záškoláctva už dochádza k rastu problémov geometrickým radom. Od nedostatku vedomostí, slabý až nedostatočný prospech, cez absenciu elementárnej disciplíny a problémov v správaní, až k strate sociálnych a kultúrnych väzieb. Zákon takýto stav nazýva spustnutím dieťaťa a klasifikuje ho ako trestný čin. Osobitným problémom, často krát vyvrcholením dlhodobého záškoláctva, je neukončenie povinnej školskej dochádzky.
Upozorňuje na ňu aj analýza projektu To dá rozum. Na Slovensku záškoláctvo významnejšie nezasahuje štát celoplošne, ale regionálne, a ide teda o fenomén bezprostredne spätý s chudobou a so sociálnym vylúčením. „Najväčší výskyt takýchto prípadov možno očakávať tam, kde je najvyššia miera chudoby a nezamestnanosti. Preto je najhoršia situácia v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji“, uvádza analýza. Predčasné ukončenie povinnej školskej dochádzky má za následok opäť len zvyšovanie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Ide o „začarovaný kruh“, kedy sa žiak / študent oblúkom navracia do podmienok, z ktorých vzišiel. Preto je dôležité venovať žiakom a študentom, ktorým hrozí, že ukončia predčasne školskú dochádzku, zvýšenú pozornosť. Ukončenie akéhokoľvek odborného vzdelania (hoci aj na nižších odborných školách) zvyšuje ich šancu uplatniť sa na trhu práce. „Predpokladá sa, že keby sa v celej Európe znížil podiel tých, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, iba o 1 %, znamenalo by to každoročne takmer o pol milióna viac kvalifikovaných mladých ľudí“, dočítame sa na webovej stránke projektu (https://analyza.todarozum.sk/docs/339728001jh1a/).
Vráťme sa však na začiatok. Aká by mala byť odpoveď žiakov a študentov na moju otázku o dôsledkoch záškoláctva ? V prvom rade by mali aspoň zbežne poznať školský poriadok školy, ktorú navštevujú. Hoci si každá školu upravuje ten svoj, obvykle sa v školských poriadkoch „počíta“ s maximálne štyrmi po sebe neodôvodnene vymeškanými hodinami, kedy triedny učiteľ oboznámi s problémom riaditeľa školy. Nasleduje predvolanie rodičov. Po prekročení zväčša pätnástich hodín, kontaktuje vedenie školy príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej „UPSVaR“). To je tá spomínaná „sociálka“. Ak aj mládežníci nevedia, tak rodičia by vedieť mali, že UPSVaR im môže siahnuť na sociálne dávky formou ich krátenia, pozastavenia, alebo odňatia. UPSVaR môže tiež rozhodnúť o určení osobitného príjemcu prídavku na dieťa, alebo príplatku k prídavku, ale aj dávky v hmotnej núdzi, ak je rodič jej poberateľom. Osobitným príjemcom je obec, v ktorej má rodič trvalý pobyt. Rodič, ak je poberateľom, môže ďalej prísť o náhradné výživné, a môže mu byť znížený rodičovský príspevok na 50% sumy ustanovenej zákonom a to až na dobu troch mesiacov (v prípade, že dieťa si neplní povinnú školskú dochádzku aspoň tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace).
Ak žiak / študent vymešká viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín za jeden školský rok, riaditeľ školy dáva podnet na začatie priestupkového konania voči zákonnému zástupcovi. Obec ďalej postupuje v zmysle §6, ods. 4 Zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonnému zástupcovi môže za priestupok uložiť pokarhanie, ale aj finančnú pokutu až do výšky 331,50 eur.
V prípade, že sa záškoláctvo prekročí sto neospravedlnených hodín, podáva obec trestné oznámenie na zákonného zástupcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže (nebezpečenstvo spustnutia). Tento trestný čin v zmysle §211 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zahŕňa nie len úmyselné, ale aj nedbanlivé ohrozenie mravnej výchovy. Súdom môže byť vinníkovi udelený trest odňatia slobody a to až do výšky päť rokov. Pri vymeškaní viac ako 60% predmetu sa navyše žiak musí podriadiť preskúšaniu.
Tak ako pri iných sociálno-patologických javoch, aj tu platí, že prevencia je lepšia, ako „hasenie“ problému. Preto okrem zvyšovania kvality komunikácie medzi školou, žiakmi / študentmi a ich rodinami, je potrebné zavádzať aj iné opatrenia. Napríklad vytvárať motivačný študijný plán pre rizikové deti; poskytovať poradenstvo a konzultácie rodičom aj deťom; zvyšovať všeobecnú informovanosť žiakov a študentov o dôsledkoch sociálno-patologických javov, aby si boli dostatočne vedomí rizík takéhoto správania sa; vytypovať, monitorovať a včasne intervenovať u žiakov, ktorí sú rizikoví; prispôsobovať podmienky vzdelávania žiakov a študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, či zo sociálne znevýhodneného prostredia (napríklad spolupracovať s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie). V neposlednom rade sledovať nové trendy a postupy ohľadom prevencie a odstraňovania patologických javov; pracovať interdisciplinárne (pedagogika – psychológia - sociálna práca) a medzisektorovo (ministerstvo školstva – zriaďovatelia - školy – tretí sektor). Žiaľ u nás máme skôr skúsenosť, a to česť výnimkám, že každý sa hrá na svojom vlastnom piesočku. Legitímna je preto aj otázka, prečo nie je špeciálny pedagóg a psychológ povinnou „výbavou“ každej základnej a strednej školy na Slovensku a prečo štát stále váha, či do škôl „vpustiť“ sociálnych pracovníkov, alebo ich naďalej, bez zjavného dôvodu, nechať radšej čakať „za dverami“. Pre mňa nepochopiteľné, pretože ide o naše deti, generáciu, ktorá raz dorastie do daňových poplatníkov tohto štátu a bude od nej závisieť jeho ekonomická a hospodárska kondícia. A nakoniec aj jeho mentálna a kultúrna úroveň a to, povedzme si, nie je vôbec málo.
