"Celý život sa bojím, že zostanem sama a nikto nebude pri mne.“
Toto je skutočný príbeh ženy, ktorú korene strachu zasadené možno už v detstve, priviedli do súdnej siene. Obžaloba je nekompromisná. Trestný čin podvodu s trestnou sadzbou od päť do dvanásť rokov. Vidina nepodmienečného trestu je reálnejšia ako nádej na podmienku. Ťažko sa vysvetľuje a ešte ťažšie chápe ako môže niekto z takéhoto strachu oklamať vlastných rodičov, manžela a nakoniec aj samého seba.
Čo sa vlastne stalo?
Tak ako veľa zlých a fatálnych zlyhaní aj toto začalo tak trochu nevinne a tak trochu naivne. Marta je matkou dvoch detí. Má manžela, prácu, vlastné bývanie a všetko by sa mohlo zdať, že je v úplnom poriadku. Keby sme mohli nahliadnuť do duše a čítať nočné mory, videli by sme niečo úplne iné. Marta sa chorobne bála, že bude opustená a zostane sama. Keď si všimla, že obdarovávanie blízkych ich robí šťastnými a prítulnými, myslela si, že našla cestu ako si ich udržať. „Kúpila som ti novú sukňu, kabelku, sponku do vlasov. Tebe som priniesla nový obal na mobil a pozri aké pekné tričko!“ Radosti a vďačnosti nebolo konca. Konečne šťastie. V jej dome bola radosť a spokojnosť. Deti sa túlili, manžel bol láskavý, hladkali ju, sem tam dali malý božtek. Tento pocit ju tak opantal, že sa na ňom stala takmer závislou. Lenže vášeň pre nakupovanie má svoje limity. Tými sú príjmy a obsah peňaženky. Najskôr Marta premýšľala ako by mohla slušne zarobiť. Tam, kde práve pracovala, toho veľa nevymyslíte. Hlava v dlani, po niekoľkých hodinách, nakoniec rozhodla. Spotrebný úver. Tak jednoduché. Klik, klik, vyplniť, odoslať a na účte sa zjaví rovných dvetisíc eur. Cesta na nákupy je otvorená. „Deti, kde ste? Pozrite čo som vám priniesla? A viete čo, zajtra pôjdeme na výlet!“ Idylická rodina sa práve vybrala k hraniciam vlastnej katastrofy.
Jeden spotrebák sa minul, prišiel druhý, potom ďalší a ďalší. Klik, klik, vyplniť, odoslať. Zrazu nič. Stav účtu nezmenený. Stav účtu nula. Aj tentokrát rozhodla hlava v dlani. Keď to nejde na moje meno, pôjde to na meno manžela. Potichu si vzala jeho občiansky. Manželove údaje a jej účet zabezpečili, že nákupy opäť fungovali. Prvé úvery postupne splatila, lenže špirála sa otvárala a dlhy sa zväčšovali. Po manželovom občianskom prišili na rad osobné údaje rodičov. Idylka pokračovala až pokiaľ sa v poštovej schránke nezačali objavovať žlté lístky. Tie s nápisom exekútor neveštili nič dobré. Keď sa to celé prevalilo boli dlhy tak vysoké, že sa už nedali vyrovnať ani predajom jednej nehnuteľnosti. Hrozila strata strechy nad hlavou a to nielen v Martinej rodine, ale aj u jej rodičov.
Pre záchranu vraj nezostávalo nič iné ako podať trestné oznámenie na vlastnú dcéru. K žltým lístkom s nápisom exekútor pribúdali tie s nápisom PZ SR. Banky si prestali voči rodičom vymáhať dlhy. Obrátili svoju pozornosť na Martu, na ktorú dnes spoza okuliarov hľadí sudca, aby po vykonanom dokazovaní vyniesol svoje rozhodnutie. Zákonné a spravodlivé. Aké bude? Nájde sa v limitoch spravodlivosti pochopenie strachu zo samoty alebo sa váhy priklonia k opovrhnutiu nad tým, že niekto dokázal oklamať vlastných rodičov a vystaviť ich hrozbe straty domova?
Kde hľadať vinníka? V rodičoch, ktorí do pocitu Martinej bezvýznamnosti zasiali ten skľučujúci strach zo samoty? V deťoch a manželovi, ktorí vedeli hladiť len s plnými rukami? V nej samej?
Ak pôjde Marta do basy, zostane bez detí, manžela, rodičov a aj bez samej seba, pretože to prostredie zmení každého. Kto vie, čo jej táto cesta ukáže a čo jej pomôže pochopiť.
