Členstvo Turecka v EÚ?

Ak sa pozrieme na postavenie politických aktérov k otázke vstupu Turecka do EÚ u nás, zistíme, že väčšina relevantných slovenských a českých politických strán otvorene nevystupuje proti prípadnému vstupu Turecka. Výnimkou je iba KDH a KDÚ-ČSL, ktorá však v posledných voľbách zostala pred bránami parlamentu.V slovenských a českých médiách je pritom vstup Turecka prezentovaný zväčša negatívne a je často podfarbený emóciami. Svoju rolu zrejme zohráva tiež historický faktor, hlavne prítomnosť Osmanov na tomto území v minulosti. Zdá sa, ako by sa mainstreamové médiá z veľkej časti o vyvážené informovanie k danej téme ani veľmi neusilovali. Neponúkajú dostatok informácií o reálnych výhodách či nevýhodách prípadného vstupu Turecka do EÚ.Rezervy sa však objavujú i na tureckej strane, ktorá, ako sa zdá, nedostatočne vstupuje do tejto diskusie, minimálne pokiaľ ide o Slovensko a Českú republiku. Človek by očakával, že sa u nás budú častejšie objavovať politickí predstavitelia Turecka či zástupcovia vládnych či mimovládnych agentúr vysvetľujúci, prečo by EÚ mala Turecko prijať medzi členské štáty.Turecko je v prvej dvadsiatke najsilnejších ekonomík sveta a jeho ekonomika rýchlo rastie. Predstavuje taktiež pomyselný most medzi Východom a Západom, islamským svetom a post-kresťanskou Európou. V poslednej dobe sa stáva hlavne vďaka svojej efektívnej a dômyselnej zahraničnej politike významným geopolitickým hráčom.V diskusiách o prípadnom členstve Turecka v EÚ sa často hovorí o probléme vzájomnej kultúrnej odlišnosti. V týchto úvahách sa často objavuje téza o tzv. kresťanskej resp. judo-kresťanskej Európe a islamskom Turecku. Toto rozdelenie má však niekoľko zásadných problémov. Téza o judo-kresťanských základoch Európy je totiž priveľmi zjednodušujúca a ako taká nie je celkom presná. Európske kultúrne dedičstvo vychádza už z antiky, okrem kresťanstva a judaizmu sa na ňom podpísali i myšlienky osvietenstva a aj islám, hlavne v období moslimskej vlády na Pyrenejskom polostrove.Je na mieste položiť si otázku, aký charakter spoločenstva EÚ vlastne prestavuje? Spočiatku išlo len o spoločenstvo ekonomické, neskôr politické, no môžme povedať, že dnes je i spoločenstvom kultúrnym? EÚ dodnes na túto otázku nedala jasnú odpoveď, no ak bude v budúcnosti chcieť byť významným hráčom na svetovej politickej a hospodárskej scéne, prijatie Turecka pre jeho pozíciu, politickú i ekonomickú silu, bude zrejme nevyhnutné.Treba si uvedomiť, že samotné Turecko má na výber a pre jeho budúci rozvoj nie je členstvo v EÚ otázkou života a smrti. Ako v konečnom dôsledku ukázali i posledné prieskumy verejnej mienky v Turecku, jeho občania sú členstvu v EÚ naklonení stále menej a menej. Turecko sa okrem EÚ usiluje i o rozvoj vzťahov so svojimi ázijskými susedmi, kde do budúcna vidieť veľký potenciál. Silnejšie väzby hlavne s arabským svetom by boli svojim spôsobom prirodzenejšie a pre samotné Turecko možno aj oveľa perspektívnejšie.Predvstupové rokovania medzi Tureckom a EÚ prebiehajú už mnoho rokov a medzi časom sa členmi stali štáty s oveľa horšou ekonomickou situáciou, ktoré tam podľa mnohých odborníkov vlastne ani nepatria a skôr sa jednalo o politické gesto, než perspektívny, či ekonomicky výhodný krok. V tejto súvislosti sú Turci právom rozčarovaní, keď niektorí čelní politickí predstavitelia EÚ hovoria o takzvanom privilegovanom partnerstve. Turci dali celkom oprávnene a veľmi jasne najavo, že majú záujem iba o plnohodnotné členstvo.Turecko svoj záujem o vstup deklarovalo celkom jasne a robí mnoho politických (ústavné reformy, reformy v oblasti náboženských slobôd a podobne) a ekonomických zmien. Hlavné slovo má dnes EÚ, ktorej predstavitelia by sa mali dohodnúť, čo pre nich členstvo Turecka v EÚ znamená, či chcú alebo nechcú, aby bolo jedným z členov. Preto zo súčasnej debaty nie je jasné, čo je hlavným problémom, resp. či je to práve náboženská a kultúrna odlišnosť Turecka, alebo niečo iné. Avšak akúkoľvek ponuku, ktorá nie je plnohodnotným členstvom, vnímam ako neférovú a je plne pochopiteľný postoj Turecka, ktoré takéto ponuky kategoricky odmieta.Otázka prípadného členstva Turecka v EÚ je zložitá. Nazdávam sa však, že prípadné výhody, ktoré by členstvo Turecka prinieslo, by prevýšili nad nevýhodami. Kontroverzný americký politológ Samuel Huntington vo svojej knihe Zrážka civilizácií odporúča Turecku skôr vytvoriť zväzok s moslimskými krajinami na Blízkom východe. Hoci s jeho tézami v mnohom nesúhlasím, práve prípadný zväzok s moslimskými a arabskými krajinami, ako som už naznačil, by skutočne mohol byť prijateľnejší a pre obe strany prirodzenejší. Zároveň sa však domnievam, že zväzok s týmito štátmi bezprostredne nevylučuje integráciu Turecka do EÚ. Práve v tom vidím silu a význam Turecka.