Tento písomný prehľad má slúžiť všetkým, ktorí majú záujme získať pravdivé výpovedné informácie o tridsaťročnej činnosti útulku. Aj preto, že v dnešnej postfaktuálnej dobe je informačná povrchnosť a plytkosť naprieč sociálnymi sieťami uprednostňovaná pred objektívnou realitou a pravdou.
Na úvod je vhodné uviesť, že po 30 rokoch činnosti martinského útulku pre zvieratá možno označiť posledných 5 rokov ako prelomových. Najmä z dôvodu, že v dôsledku rokmi získavaného vysokého prehľadu o populácii psov v meste, prevencie a prepracovaného dlhodobého konceptu či stále sa zdokonaľujúcich pracovných postupov pri vyhľadávaní vlastníkov ujdených psov, dosiahla ich okamžitá návratnosť po odchyte 99 %.
Na rozdiel od mesta Martin sa obvyklé percento návratnosti nájdených psov ich vlastníkom v slovenských mestách a mestečkách pohybuje iba v rozpätí od 25-40 %, pritom okamžitá návratnosť, t.j. ihneď po odchyte je obvykle štatisticky takmer zanedbateľná (v Martine uvedených 99 %).
To znamená, že v Martine psi po ich náleze a odchyte už nie sú transportovaní do útulku, ale priamo domov, k ich vlastníkom. V ešte lepších prípadoch už počas telefonického ohlasovania nálezu pobiehajúceho psa dokážu zriadenci útulku podľa opisu miesta nálezu, plemena psa, farby, veľkosti či srsti vydedukovať pravdepodobného vlastníka, ktorého zriadenci útulku ihneď telefonicky kontaktujú a upozorňujú ho na nekontrolovanú prítomnosť jeho psa na verejných priestranstvách a vyzvú ho k odvedeniu svojho psa domov – výjazd automobilom tak ani nie je potrebný. Takáto dedukcia vykazuje v Martine až cca 80 percentnú presnosť. V databáze útulkového telefónu sa totiž počas 30 rokov ukladali a ukladajú všetky kontakty na pravidelne utekajúcich psov. Prevažnú časť z nich majú aj vo svojej vlastnej individuálnej pamäti obaja zriadenci útulku.
Toto všetko sa postupne stalo aj zásluhou zvýšenej kontroly prihlásenia psov do evidencie mesta a následnej kontroly nosenia evidenčných známok (známka musí byť pripevnená na obojku psa počas vodenia mimo bytu, dvora), no najmä v dôsledku pretrvávajúcej kontroly a aj dlhodobej priamej finančnej podpory čipovania psov zo strany mesta. Čipovaný pes je po odchyte okamžite identifikovaný, spolu s jeho vlastníkom a telefónnym číslom vlastníka – tieto údaje sa nachádzajú v centrálnom celoslovenskom registri psov, do ktorého má útulok po načítaní čipu prístup. Toto je vzorový prístup a postup, ktorý, ak by rovnako ako v Martine uplatňoval na celom území Slovenska, boli by časom útulky pre psov takmer prázdne, pri ešte lepšej vízii takmer nepotrebné.
Napriek všetkému, tu uvedenému, sa sporadicky stáva, že bol odchytený pes bez evidenčnej známky, bez čipu a jeho vlastník nie je ihneď známy. Zriadenci útulku vtedy používajú širokú škálu sofistikovaných pátracích metód, ako je dotazovanie a spolupráca s občanmi, veterinárnymi ambulanciami, zaškolenými informátormi (aj z prostredia nižších sociálnych vrstiev). Najlepšie sa však osvedčila spolupráca s poštovými doručovateľkami, ktoré majú dobrý prehľad o psoch vo svojom rajóne. Z toho dôvodu disponuje útulok telefonickými kontaktmi na poštové doručovateľky najmä v lokalitách zo zástavbou rodinných domov, z ktorých najčastejšie psi utekajú.
V samotnom Martine prežíva viac ako 4-tisíc psov a (odhadom) okolo 3-tisíc mačiek. Z uvedeného množstva denne ujde z miesta ich držania alebo počas vychádzky v priemere 5-7 psov. Časť z nich sa po krátkom čase vráti samostatne domov, zostávajúcich rieši útulok. Samozrejme, psi využívajú možnosti na útek bez ohľadu na časť dňa (teda deň aj noc) a počas celého týždňa či sviatkov. Zriadenci útulku sú preto k dispozícii neustále – odchyt voľne a bez dozoru sa pohybujúceho psa neznesie odklad!
Útulok si preto hneď od začiatku osvojil zásadu permanentnej pripravenosti tak, aby na ohlásené miesto nálezu psa dorazil v areáli mesta do 10 minút od telefonického prijatia podnetu (výnimky sú iba Kolónia Hviezda a ulica M. Dullu). V praxi to napríklad niekedy znamenalo, že aj v nočných hodinách bolo potrebné spávať oblečený.
Samotný odchyt nahláseného pobiehajúceho psa trvá niekedy pár minút po príchode zriadencov na udané miesto, niekedy odchyt pri nekontaktnom psovi trvá hodinu aj dve či tri (ukončený únavou psa po jeho vytrvalom prenasledovaní), niektorí psi nie sú ihneď nájdení na udanom mieste a je potrebné systematicky, opakovane a dôkladne prehľadať niekoľkokrát za sebou celú lokalitu. No boli aj odchyty, trvajúce celé týždne – až kým sa pes „nezlomil“ z dôvodu celkového vyčerpania, hladu a sám sa rozhodol kontaktovať sa s ľuďmi.
Útulok však nerieši len nálezy voľne sa pohybujúcich psov, oznámených telefonicky, ale úplne najviac takýchto psov nachádzajú zriadenci útulku svojou každodennou intenzívnou hliadkovou činnosťou, ktorou počas dňa systematicky „prečesávajú“ ulice mesta. Približne počas každej tretej hliadkovej jazdy sa nájde voľne sa pohybujúci pes. Okrem toho aj zrazené uhynuté zviera, alebo iný negatívny nález (napr. občan, ktorý neodstránil exkrement po svojom psovi a opúšťa miesto znečistenia). Hliadková činnosť je spojená s distribúciou osvetového plagátika, ktorý obsahuje kompletne všetky povinnosti chovateľov.
Súčasťou hliadkovej činnosti je aj permanentná kontrola nastavených pascí na odchyt voľne žijúcich mačiek za účelom ich kastrácie a liečby (priebeh je opísaný nižšie) a aj doplňovanie zákazových značiek, ktoré chovatelia s vervou donekonečna odstraňujú (ZÁKAZ VSTUPU SO PSOM, a ZÁKAZ VOĽNÉHO POHYBU PSA).
K sumáru za uvedenými účelmi najazdených kilometrov je potrebné pripočítať aj prevozy zvierat do veterinárnych ambulancií vrátane prevozov zvierat dôchodcom, nevlastniacim automobil, ako aj odstránenia a odvozy tiel nájdených uhynutých zvierat. K tomu ešte promptné odstraňovanie osích a sršních hniezd v areáli mesta; lokálna deratizácia na základe požiadavky občanov; primárne preverovanie podnetov o nedostatočnej starostlivosti o zviera; preverovanie desiatok rôznych podnetov súvisiacich so živočíšnou faunov (prevažne kuny, líšky, ježkovia, vtáčiky vypadnuté z hniezda, sťažnosti na chov dobytka, koní, hydiny,... atď.) – skrátka všetko to, čo občania žiadajú od mesta a týka sa to živočíchov, to úrad presunie na útulok.
Na všetky požiadavky a sťažnosti, súvisiace s chovom zvierat, pripravuje útulok písomné odpovede – tie musia byť fundované, zrozumiteľné a podoprené správne interpretovanou legislatívou.
Dynamika chovateľského života s množstvom malých i väčších problémov, s ktorými sa niekoľkokrát denne občania obracajú na útulok vedie k potrebe, aby zriadenci všetko riešili bezodkladne a neprenášali riešenia do ďalších dní a týždňov.
Priemerný denný počet telefonátov počas prvých dvadsiatich rokov činnosti útulku bol cca 50-70 hovorov, v súčasnosti je to približne 20 až 30 hovorov denne, vo dne i v noci. (Občan bez rozpakov zavolá napríklad v nedeľu o 23. hodine s otázkou, či náhodou nemáme v útulku šteniatko svetlohnedej čivavy.)
Čo hovor – to nová požiadavka! A nová starosť na pleciach útulku.
V dôsledku prehľadu zriadencov útulku postupne úplne zanikol v Martine nepríjemný fenomén pohryznutia a poranenie osoby neznámym psom – každý útočiaci pes a jeho vlastník je zriadencami húževnatým detektívnym spôsobom do 24 hodín vypátraný, pes je vzápätí predvedený na povinné vyšetrenie k veterinárovi, čím je pohryznutá osoba zbavená povinnosti útrpného a zdĺhavého programu opakovanej dodatočnej injekčnej vakcinácie proti besnote. BESNOTA JE NEZVRATNÉ SMRTEĽNÉ OCHORENIE!
V dôsledku uvedených pozitívnych výsledkov v kontrole populácie psov sa martinský útulok počas posledných desiatich rokov postupne preorientováva na kontrolu populácie voľne žijúcich mačiek. Tejto aktivite predchádzal dlhodobý monitoring v areáli mesta. V spolupráci s dobrovoľnými spolupracovníkmi a kŕmičmi mačiek bolo rokmi postupne vytypovaných spolu 37 lokalít s výskytom väčšieho počtu voľne žijúcich mačiek a približne 70 lokalít s výskytom samostatných jedincov alebo dvojice mačiek. Systém a jeho metodika spočívajú v odchyte týchto mačiek do pripravených odchytových pascí (útulok ich vlastní 10 kusov), ktoré sú od okamihu ich rannej inštalácie permanentne kontrolované v približne polhodinových intervaloch. Takáto kontrola pascí je značne zaťažujúca, zriadenci sa neustále presúvajú od jednej pasce k druhej či tretej, a znamená to aj vysoký počet najazdených kilometrov. Je to však potrebné z dôvodu, aby pre mačku nepríjemný trýznivý pobyt v pasci bol skrátený na minimum. Po odchyte je preto mačka čo najskôr prevezená do veterinárnej ambulancie, kde je klinicky vyšetrená, testovaná na prítomnosť infekčných chorôb (vrátane chorôb prenosných na človeka – toxoplazmóza, girardia), ošetrená, zbavená vonkajších i vnútorných parazitov, včítane ušného svrabu a následne vykastrovaná. Po tomto nekomplikovanom chirurgickom zákroku, odstrihnutí malej špičky ucha (naznačujúcom už navždy, že ide o kastrovanú mačku) a po injekčnom prerušení narkózy je mačka vypustená do svojej lokality.
Počas posledných desiatich rokov bolo takto vykastrovaných, ošetrených a preliečených mačiek v meste Martin spolu vyše 600 jedincov.
Kulminačný bol rok 2024, počas ktorého bolo na voľne žijúcich mačkách vykonaných 98 veterinárnych úkonov, vrátane 60 kastračných zákrokov, v celkovej sume 6696 eur. (Je potrebné podotknúť, že na účely kastrácie využíva útulok veterinárne ambulancie, poskytujúce mu výrazné zľavy.)
Historický sumár vykastrovaných psov a mačiek v meste Martin a okrese Martin od roku 1997 (rok vzniku útulku) až do roku 2026 v približnom počte 8-tisíc zvierat je oproti iným obdobným mestám a okresom neporovnateľný. Mesto Martin tým dosiahlo významné zníženie počtov nechcených prírastkov mláďat a zároveň tým aj zníženie tendencie psov ku útekom v čase ruje samíc, čo v konečnom dôsledku znamená nielen nižší počet potulujúcich sa psov v areáli mesta, ale aj menej psov v útulku, keďže sa znížili počty párení, a teda aj prírastky nechcených psov. Kastrácie tak významne prispievajú k poriadku v našom meste.
Podstatnou súčasťou tohto výsledku je každodenné presviedčanie chovateľov na pozitíva kastračného zákroku, a teda neustály a každodenný osvetový tlak zriadencov útulku na vlastníkov zvierat, spojený s dohodnutými výraznými finančnými zľavami u spolupracujúcich veterinárnych lekárov, prípadne s prevozom zvierat do ambulancie u rodín, nevlastniacich automobil.
U asociálov a sociálne slabších rodín vykonáva útulok kastrácie zo svojho rozpočtu. Ide v princípe o malú investíciu s veľkým významom: prerušuje sa nekonečný kolobeh rodenia mláďat, z ktorých by sa značná časť po vyhodení dostala do útulku. A tam by náklady na starostlivosť o nich niekoľkonásobne prekračovali náklady na uvedenú kastráciu.
Významná je skutočnosť, podľa ktorej počas posledných rokov rieši martinský útulok prevažne psov rómskej a bezdomoveckej proveniencie. Najčastejšie tých istých utekajúcich psov opakovane. Pojem „opakovane“ znamená niekedy aj viac ako stokrát (!), priemer je približne 50 krát.
Rekordérkou v útekoch boli psy osamelej staršej chovateľky trinástich psov v Záturčí, ktorej počas dvoch rokov dennodenne aj viackrát uniklo jednotlivo i skupinovo z dvora niekoľko psov cez nedostatočné oplotenie. Napádali a ohrozovali občanov na verejných priestranstvách, no aj v ich vlastných dvoroch, keďže poľahky preskakovali cudzie ploty. Je potrebné podotknúť, že psy boli nedostatočne socializovaní voči ľuďom a odchytiť ich preto nebolo možné. V dôsledku ich enormnej živelnej pohyblivosti a akčného rádia sa šprintom presúvali po mestských častiach Podháj a Záturčie. Za tejto situácie zriadenci útulku iba monitorovali pohyb psov a zároveň po každej prijatej informácii o voľnom pohybe týchto psov okamžite telefonicky i osobne vyzývali vlastníčku k bezodkladnému odvedeniu zvierat z verejných priestranstiev – čo však väčšinou nezvládla ani ona sama. Táto situácia trvala neuveriteľné 2 roky. Počas nich útulok zaznamenal približne 2 000 telefonátov od občanov a polícií o voľnom pohybe uvedených psov (voľný pohyb tých istých psov ohlasujú spravidla viacerí oznamovatelia). Občania písali petície proti chovu, ktoré však nepochopiteľne adresovali mestu Martin, jeho útulku, pričom však jediný oprávnený orgán, príslušný konať v danej veci bola veterinárna správa, disponujúca zákonnou možnosťou úradne zhabať psov a umiestniť ich v štátnej karanténnej stanici. Veterinárna správa sa napriek opakovaným požiadavkám naivne a až úplne bezohľadne vyhovárala, prečo konať nemôže. Paradoxom bolo, že uvedený objekt, v ktorom boli psi držaní, sa nachádzal 50 metrov od sídla veterinárnej správy a psi počas útekov opakovane vchádzali priamo do objektu správy a ohrozovali zamestsnancov. Celkové náklady mesta na stovky denných i nočných výjazdov a vyhľadávanie psov sa pohybovali vo výške cca 2 000 eur. Prípad bol ukončený až v júli 2021 definitívnym úradným zhabaním všetkých psov v rámci exekúcie a vypratania nemovitosti chovateľky.
Koľko času (aj nočného), koľko zbytočného úsilia a energie zriadencov útulku, koľko benzínu na výjazdy, márnych podaní podnetov na porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti, a teda priestupkov (nevykonanie opatrení na zabránenie útekov psov, ktorí okrem toho neboli ani očkovaní a čipovaní), koľko požiadaviek voči veterinárnej správe na úradné zhabanie psa, ktoré sa v dôsledku alibizmu vtedajšieho riaditeľa veterinárnej správy míňali účinkom. Zriadenci útulku donekonečna opravovali diery v plote okolo chovateľkinho domu, avšak psy si vždy našli nové a nové možnosti úteku. Namiesto pochvaly za snahu sa stali terčom vulgárneho ohovárania zo strany občanov, poukazujúcich na ich údajnú neschopnosť. Aj preto, lebo riaditeľ ich sústavne uvádzal do omylu tvrdením, že psov má riešiť mesto a útulok. No..., buď si neprečítal zákon, ktorý ma vykonávať a kontrolovať, alebo zavádzal zámerne, alibisticky.
Vysoká návratnosť psov ihneď po odchyte alebo aj opísaným spôsobom „bez odchytu“ neznamená, že v útulku sa nenachádzajú žiadny psy. Ich počet sa mení v rozsahu od 5 do 10 jedincov, v závislosti od okolností. Ide buď o dlhodobo a celoživotne prežívajúcich psov útulku, o ktorých v dôsledku ich handicapov nemal v minulosti nikto záujem a zostali preto žiť v útulku, a zároveň v útulku prežívajú aj psi, ktorých po náleze a odchyte vlastník odmietol prevziať aj napriek jeho zákonnej povinnosti, resp. útulok podmienil vrátenia psa vlastníkovi zlepšením podmienok pre psa v súlade s legislatívnymi normami, ktoré však ten nesplnil.
Letná búrka s hromobitím, podnecujúca bojazlivých psov k útekom, dokáže za pár hodín zaplniť útulok úplne.
CIEĽ PREVENCIE! Nie snažiť sa len o to, aby sa čo najviac psíkov z útulku dostalo do nových rodín (čo je zmyslom väčšiny útulkov), ale konať maximum pre to, aby sa čo najmenej psov do útulku dostalo! Nie však tak, že zriadenci nebudú dvíhať telefóny s informáciami o nálezoch psov, ale tak, že budú vykonávať sústavne a systematicky kontrolu rozmnožovania, prihlasovania psov do evidencie v záujme prehľadu, podporovať kastrácie a čipovanie a nabádať chovateľov na okamžité nahlasovanie straty ich psa.
Takéto dlhodobé ciele, ktoré si stanovil útulok počas svojho vzniku, sa postupne podarilo napĺňať. V Martine dnes panuje v súvislosti s chovom psov už relatívne stabilizovaný poriadok. Pomohla tomu filozofia a ústredný koncept útulku: čipovať – kastrovať – viacej sa zamerať na osvetovú prácu v teréne, v uliciach mesta, medzi chovateľmi – a byť k dispozícii občanom nonstop.
Uplatňovanie tohto algoritmu napomohlo plniť pozitívnu progresívnu víziu, aby celá problematika v budúcich rokoch mala podobu zmenšovania negatívnych chovateľských javov, problémov a zároveň zvyšovania kvality života zvierat a aj občanov mesta.
Nevyhnutnou a bolestivou súčasťou tejto prepotrebnej vízie budú za danej situácie (kedy pomer každoročne narodených mláďa niekoľkonásobne prevyšuje počet záujemcov o ne) aj zákonom povolené bezbolestné eutanázie nadpočetných nechcených, chorých a problémových zvierat vo veterinárnych ambulanciách, ako nevyhnutná náhrada za tradičné, avšak dodnes pretrvávajúce útrpné topenie, omračovanie, strieľanie, vyhadzovanie a to v zarážajúcej miere.
Všetci, ktorí majú záujem dozvedieť sa viacej o ucelenom rozsahu a pozadí činnosti martinského útulku s presnými štatistikami, majú možnosť získať informácie v nasledujúcom texte.
Z HISTÓRIE MARTINSKÉHO ÚTULKU
Martinský útulok vznikol v roku 1997 na podnet vtedajšieho martinského občianskeho združenia INICIATÍVA a súčasného správcu útulku, ktorý vypracoval koncept činnosti útulku, návrh na dispozičné riešenie pracoviska, na technické a materiálové vybavenie a aj štúdiu s predprojektovou prípravou rekonštrukcie vtedajšieho opusteného objektu v majetku mesta Martin. Rekonštrukčné práce začali po vyčlenení finančných prostriedkov začiatkom roku 1997, spočívali v prestavbe jestvujúcej budovy a vo výstavbe vonkajších výbehov pre psov.
Útulok bol otvorený 1. decembra v roku 1997.
CHARAKTERISTIKA A ZVLÁŠTNOSTI ČINNOSTI ÚTULKU V MARTINE
Tým, že útulok bol začlenený do organizačnej štruktúry Mestského úradu v Martine a financovaný z rozpočtu mesta Martin, bol stanovený aj jeho akčný rádius výhradne pre areál mesta Martin a pre potreby jeho občanov v záujme udržiavania verejného poriadku a s cieľom ochrany občanov pred voľne, bez dozoru sa pohybujúci psami, a to ich okamžitou elimináciou, v snahe zabrániť ohrozovaniu verejnosti. Pritom ide aj pomoc samotným zvieratám. Okamžitým odchytom sa predchádza nielen obťažovaniu či až ohrozovaniu občanov, ale aj iných zvierat, dopravným kolíziám a nehodám v dôsledku nekoordinovaného pohybu psov.
Útulok od uvedeného dátumu (1. XII. 1997) až dodnes pracuje v nonstop pohotovostnom a výjazdovom režime (ako jediný útulok na Slovensku). Rieši komplexne všetky problémy, vyplývajúce z chovu a držania psov a iných zvierat, preventívnou činnosťou zabraňuje vzniku nových chovateľských problémov. Ide o nikdy nekončiacu škálu väčších i menších problémov a ich riešení, pričom je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že mesto Martin, tak ako aj iné mestá, obce a občianske združenia so svojimi útulkami riešia z nevyhnutnosti to, čo z právneho hľadiska vždy patrilo do kompetencie štátu a jeho neochotných orgánov. Novelizácia veterinárneho zákona (2018) definitívne stanovila obciam povinnosť odchytávať túlavých psov a umiestňovať ich v útulkoch. Štát sa tým bezohľadne zbavil svojich povinností a preniesol ich na obce.
Útulok vo svojej podstate rieši chovateľské problémy, ktoré vznikajú v dôsledku neznalosti chovateľskej legislatívy vlastníkmi zvierat, resp. jej ignorancie až zámerného odmietania, čo predznamenáva permanentné konflikty v styku s chovateľmi.
Navonok sa môže zdať, že tak ako inde, aj v martinskom útulku práca spočíva prevažne v práci so zvieratami, no nie je to tak. V Martine je to väčšinou práca s ľuďmi, chovateľmi, nechovateľskou verejnosťou či priaznivcami ochrany zvierat v teréne, priamo v uliciach mesta. Každá z uvedených zložiek sa domáha plnenia svojich najčastejšie subjektívnych predstáv a zriadenci útulku sa tak neustále ocitajú v kliešťach protichodných požiadaviek. Preto individuálna psychická odolnosť je prvým predpokladom pre prácu v útulku. Kým totiž práca v samotnom objekte útulku je jednoduché robotnícke povolanie (hygiena, očista, upratovanie, odstraňovanie exkrementov a zmývanie močov, kŕmenie, liečenie, všestranná starostlivosť o psov, vychádzky, údržba objektu, nekonečné odstraňovanie napadaného a naviateho lístia z okolitých stromov), tak práca s ľuďmi spočíva v širokom poli pôsobnosti a musí byť vysoko sofistikovaná, dobre premyslená a psychologicky i argumentačne účinná. Inak by k náprave zlých chovateľských pomerov nedochádzalo. A to, že v meste Martin dnes už takmer nenájdete voľne a bez dozoru sa pohybujúceho psa je výsledkom koncepčnej, systematickej práce útulku s dôrazom na to, aby vlastníci psov okamžite nahlásili útulku útek ich psa. Útulok im vzápätí oznámi, kde sa ich ujdený pes práve nachádza (zdroje: mestská a štátna polícia, občania).
Isteže, výnimky sa nájdu vždy, najmä medzi chovateľmi z nižších sociálnych vrstiev. Preto možno súčasnú prácu útulku zhodnotiť najmä ako službu nepracujúcim ľajdákom, asociálom, alkoholikom, vyloženým hlupákom, ale i nedbanlivcom všetkých vrstiev – títo všetci sa v najvyššej miere a trvalo podieľajú na nevyhnutných výjazdoch a nekonečných odchytových aktivitách útulku.
V takmer všetkých slovenských útulkoch prežívajú trápiace sa psy v kotercoch, dokonca viacerí v jednom, t.j. medzi vlastnými i cudzími výkalmi a močom, na vychádzky sú vodení sporadicky a nie všetci, psy ju absolvujú spravidla uviazaní na vôdzke. Martinský útulok sa rozhodol pre iný režim: prichýleným psom zabezpečuje každodenne – či prší, či sneží – najmenej 3, najčastejšie 4, v letnom období až 5 vychádzok do blízkej prírody, a to vo väčších skupinách, bez vodidiel. (Kto neverí, nech sa príde pozrieť.) Vnútri útulku sa psy pohybujú voľne po celom areáli, spoločne spia vo veľkej vykurovanej miestnosti na posteliach, v kotercoch sú psi držaní len výnimočne (agresivita, choroba, pooperačné stavy, rekonvalescencia).
Neustále problémy, najmä vo forme názorových konfliktov spôsobujú zriadencom útulku požiadavky zo strany laických prívržencov ochrany zvierat, ale i starostov obcí či vidieckych chovateľov.
Od vzniku martinského útulku (1997), ktorý si zriadilo mesto Martin pre svoje vlastné potreby (t.j. riešenie nálezov zvierat výhradne v katastri mesta Martin), požadujú uvedené zložky, aby martinský útulok riešil nálezy zvierat aj v iných obciach, regiónoch. Hneď od začiatku, kedy média po otvorení útulku mylne informovali verejnosť o novom útulku na severnom Slovensku (čím spôsobili obrovský, neriešiteľný problém pre zriadencov útulku), prichádzali takéto požiadavky z celého severného Slovenska a pretrvávajú dodnes (ide o desiatky tisícok požiadaviek za 30 rokov činnosti). Starostovia obcí, ochrancovia, vlastníci nechcených psov, štátni veterinári, mestské i štátne polície tvrdošijne naliehali na martinský útulok, keďže bol jediný v celej žilinskej župe, aby im pomohol riešiť nie stovky, ale sumárne tisícky nálezov zvierat. Ak útulok vysvetlil oznamovateľom, že jeho pôsobnosť je viazaná na Martin, vyvolalo to búrku hnevu a nenávisti, ventilovanú na sociálnych sieťach.
(Bližšie o týchto skutočnostiach podrobne pojednáva blog správcu útulku s názvom Pravda o útulku pre zvieratá v Martine. Link: https://blog.sme.sk/hatara/spolocnost/pravda-o-utulku-pre-zvierata-v-martine )
Správca útulku v tých časoch nevedel povedať NIE!, a tak riešil na vlastné náklady a za cenu extrémnej vyčerpanosti všetko, k čomu ho oznamovatelia nútili. Turiec, Orava, Kysuce, celé Stredné Považie, Liptov, Rajecká dolina, Kremnicko – 11 okresov so 600-tisíc obyvateľmi, s tisíckami psov a mačiek.
Situácia postupne správcu donútila zriadiť nový súkromný útulok z dôvodu, aby predišiel podozreniam, že z rozpočtu mesta Martin rieši zvieratá, nájdené mimo Martina. To, na čom dnes pracujú na severnom Slovensku desiatky útulkov, občianskych združení a tisícka individuálnych tzv. „dočaskárov“, to všetko zabezpečoval prvých takmer 15 rokov (od roku 1997, kedy útulok vznikol) jediný človek – správca útulku v Martine. Sprvu bez mobilu, internetu, bez fejsbúku – a teda úplne bez možnosti zverejňovať ponuky nechcených zvierat, rovnako bez možnosti finančných zbierok, a nemohol ani prijímať 2 % z daní občanov. To sa dnes novodobým ochrancom riešia problémy so všetkými týmito vymoženosťami, ktoré správcovi z Martina chýbali... Ale: napriek tomu nestíhajú, hoci fungujú v tisícnásobnej prevahe personálnej, finančnej, priestorovej, informačnej! Útulky sú napriek tomu plné, sociálne siete ešte plnšie nárekov, prosieb o financie a akúkoľvek pomoc. Kde boli všetci títo ochrancovia v čase, kedy martinský útulok osamotene, ako jediný podliehal tisíckam požiadaviek o poskytnutie pomoci zvieratám? Dnes si dokonca dovoľujú mudrlantsky kritizovať a radiť martinskému útulku, ako vraj má pracovať...
Tu narážame na ďalšie dlhodobé problémy útulku, ktorých príčinou je nechápanie alebo odmietanie niektorých významných súvislostí zo strany priaznivcov ochrany zvierat: domnievajú sa, že z rozpočtu mesta Martin, určeného pre jeho vlastný útulok na riešenie nálezov zvierat výhradne v Martine, musí útulok financovať aj aktivity v okolitých obciach, okresoch, ba v celej župe. Nedokážu pritom rozlišovať mesto Martin od okresu Martin a žiadajú preplácať veterinárne úkony na nájdených zvieratách v celom okrese. „Však či okres či mesto, stále ide o Martin... takže čo sa vyhovárate!“
Nedokážu vnímať ani rozdiely medzi mestským útulkom a útulkami občianskych združení, ktorý vyplýva zo samotnej legislatívy, určujúcej obmedzený rozsah a právne pozadie mestských útulkov. Naproti tomu dobrovoľné občianske útulky si svoj rozsah činnosti určia vo svojich stanovách, v praxi však pri ich uplatňovaní konajú často až nezákonne. A žiadajú takéto pokútne (síce dobre myslené) činnosti aj od mestských útulkov.
Ochrancovia požadujú od martinského útulku napríklad aj odobranie zvierat chovateľom, ktorí sa podľa ich mienky (niekedy pravdivej, niekedy neoverenej) nedostatočne starajú o svoje zviera, pričom by však zo strany útulku išlo o protiprávne konanie s možnými následkami. Takéto ich požiadavky vyplývajú z právnej nevedomosti, keďže podľa legislatívy oprávnením na úradné zhabanie zvieraťa disponuje výhradne miestne a vecne príslušná veterinárna správa so svojimi inšpektormi. Nikto iný! Bohužiaľ, ak útulok takýmto požiadavkám nevyhovie, opäť sa stáva na sociálnych sieťach terčom nevraživosti a obviňovania z neochoty.
Priaznivci ochrany zvierat dokonca požadujú od útulku ukradnutie zvieraťa zo zlých podmienok
Jeden príklad za všetky: po odmietnutí zriadencov útulku spolupracovať pri krádeži psa ho napokon ukradli aktívni občania. Psa doviezli do útulku a zapreli spôsob, ako sa k nemu dostali – uviedli, že ho našli. Po upozornení na skutočnosť, že zriadenci predsa psa poznajú a aj vedia, komu patrí, aktivisti žiadali, aby sme psa napriek tomu prevzali a nevracali ho vlastníkovi, a to ani v prípade, ak by si ho vlastník v útulku hľadal. Že by tým išlo o neoprávnené zadržiavanie cudzej veci – to ich nezaujímalo. To, že mohli použiť právne čistý spôsob, t.j. požiadať veterinárnu správu o úradné zhabanie psa nevyužili, pretože o takejto možnosti ani nevedeli.
Dôkladná znalosť legislatívy a jej využívanie by mala byť prvou podmienkou úspechu ochranárskych aktivít.
Vôbec: história telefonátov do útulku je plná klamstiev, snahou o podvod, najmä v prípade, že sa telefonujúci chcú vzdať svojho psa či šteniatok, mačiatok a uvádzajú nepravdivé údaje, že ich našli vyhodené. Takýchto pokusov sú každoročne stovky. Skúsení zriadenci vedia položiť také sofistikované kontrolné otázky, z odpovedí na ktoré rýchlo prídu k záveru o klamstve. Čo však s takýmito zvieratkami? Majú sa po odmietnutí vrátiť do im neprajného nechceného prostredia? Ťažká dilema...
Apropo: Ak vlastník svoje zviera už ďalej chovať nemôže alebo nechce, má povinnosť vyhľadať si nového záujemcu on sám. Nie mesto Martin a jeho útulok. Útulok však disponuje neustále sa meniacou databázou záujemcov a poskytuje im kontakty na vlastníkov, ktorí sa chcú svojho zvieraťa vzdať.
Martinský útulok je umiestnený na južnej periférii mesta. Nachádza sa v tesnej blízkosti cyklotrasy, smerujúcej do Žabokriek. V letnom období sa ním denne presunú stovky cyklistov. Veľká časť z nich odbočí pár desiatok metrov ku útulku, a všetci chcú debatovať so zriadencami útulku. Ak k tomu prirátame aj návštevníkov, ktorí cielene navštívia útulok, tak spolu s frekvenciou a vysokým počtom denných telefonátov a výjazdov vedú k poznaniu, že o mimoriadne rušný život majú zriadenci útulku postarané. Verejnosť nikdy nespí... Zavolať v nedeľu večer o desiatej do útulku, či nemajú na darovanie napríklad ratlíka, špeciálne čiernohnedého ratlíka, je vec obvyklá.
AKÁ JE SÚVISIACA LEGISLATÍVA?
Nevyhnutnosť existencie mestských a obecných útulkov vyplýva z platnej legislatívy, ktorá obciam v zákone 39/2007 a jeho paragrafe 24 určuje povinnosti obcí pri výskyte voľne a bez dozoru sa pohybujúcich psov na verejných priestranstvách (u mačiek je tento zákon nevykonateľný!), a to odchytom zvieraťa, jeho následnou karantenizáciou vo vlastnom alebo zmluvnom zariadení, ktorého schválenie je prísne a náročne podmieňované vyhláškou 283/2020 (vykonávacia vyhláška k veterinárnemu zákonu: „Vyhláška o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá“).
Táto vyhláška zároveň určuje rovnako náročné podmienky pre osoby, ktoré sú oprávnené odchyty zvierat vykonávať. Ide o certifikované tzv. „osoby schválené na odchyt túlavých zvierat“, ktoré absolvovali predpísané školenie na odchyt zvierat, na ich prepravu a majú príslušné vzdelanie – všetko nakoniec odobria a schvália na ústredí štátnej veterinárnej správy v Bratislave
(V okrese Martin sa nachádzajú iba 2 osoby, ktoré uvedený certifikát vlastnia, jedna z nich pracuje priamo v martinskom útulku, druhá je externou spolupracovníčkou martinského útulku.)
Činnosť útulku podlieha pravidelnej kontrole zo strany štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá od vzniku útulku až doteraz vykonala 30 kontrol (z nich jednu hĺbkovú), naposledy v roku 2025. Ani jedna kontrola neuviedla významné nedostatky a nezistila porušovanie či zanedbanie legislatívy. (Originály zápisníc z vykonaných kontrol sú k dispozícii v objekte útulku).
Chov psov podlieha okrem uvedeného veterinárneho zákona a jeho vykonávacej vyhlášky aj týmto legislatívnym normám: Zákon 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov; Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Martin č. 121 o niektorých podmienkach držania psov na území mesta Martin, Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Martin č. 76 o miestnych daniach.
Z hľadiska interného spravovania Útulku pre zvieratá je toto pracovisko zaradené na Mestskom úrade Martin do Oddelenia životného prostredia a komunálnych služieb.
Podľa platnej normy ISO je činnosť útulku v Martine pri výkonoch na spoločenských zvieratách viazaná na 4 procesy pod kódom P.42.
P.42A postup pri odchyte psa a jeho okamžitom vrátení majiteľovi
P.42B postup pri ozname o výskyte psa bez dozoru a jeho neúspešné vyhľadanie
P.42C postup pri odchyte psa, karantenizácii a neskoršom vrátení majiteľovi
P.42D postup pri odchyte psa, karantenizácii a neskoršom zverení do starostlivosti záujemcovi
AKÉ JE PERSONÁLNE OBSADENIE PRACOVNÍKOV V ÚTULKU?
V útulku sú zamestnaní dvaja pracovníci na plný úväzok, ktorí majú uzatvorenú pracovnú zmluvu s mestom Martin. Vyššie uvedená pracovníčka Simona Košová je absolventka strednej veterinárnej školy s maturitou a je držiteľkou požadovaných certifikátov na výkon odchytu a prevozu zvierat. V súčasnosti disponuje 14-ročnými skúsenosťami v danej pracovnej sfére.
Druhý zriadenec útulku je jeho zakladateľom (1997) a má 40-ročné skúsenosti v problematike nechcených zviera, z toho 30 rokov v rámci profesie. Svoje skúsenosti postupne publikuje. Podieľa sa na správnych konaniach posudzovaním problémových psov a príčin konfliktov, vykonáva mediačné aktivity pri sporoch.
Zriadenci vykonávajú kombináciu robotníckeho, administratívneho, vodičského, veterinárneho a vzdelávacieho povolania.
Pre potreby urgentnej operatívnosti a spoľahlivosti po nahlásenom výskyte voľne a bez dozoru sa pohybujúcich psov – kedy je vždy nutný bezodkladný výjazd zriadencov útulku – bolo už od vzniku útulku nevyhnutné zaviesť trvalú nepretržitú výjazdovú pohotovosť pracovníkmi útulku.
POZNÁMKA
Ako už bolo uvedené, zo všetkých slovenských obcí i miest a zo všetkých slovenských útulkov martinský útulok ako jediný poskytuje dlhoročne výjazdovú službu ku nájdeným ohláseným zvieratám – živým a zdravým, ku poraneným, uhynutým – a to v režime nonstop, t.j. 24 hodín denne, už od 1. decembra 1997, čo dodnes znamená spolu takmer 30 rokov, presnejšie 350 mesiacov, cca 10 500 dní x 24 hodín denne. Tento podrobný časový rozpis je tu uvedený zámerne, nakoľko paradoxom je, že túto nepretržitú výjazdovú pohotovosť zabezpečuje počas celej uvedenej doby jeden osamotený zriadenec útulku. Ďalším paradoxom je skutočnosť, že ju poskytuje dobrovoľne, bez nároku na vyplatenie pohotovostného príplatku, nadčasov, príplatkov za prácu v nočných hodinách, počas voľných nepracovných dní a sviatkov – týchto zo zákona plynúcich finančných benefitov sa zriadenec vopred, hneď po nástupe na pracovisko v roku 1997, vzdal.
Dobrovoľnú výjazdovú a pracovnú pohotovosť zabezpečuje zriadenec aj počas jeho formálneho čerpania dovolenky, ktorú celú trávi v práci – pretože každodenné pracovné aktivity v útulku si vyžadujú približne 15 hodinovú každodennú pracovnú dobu počas celého roka, plus uvedenú nočnú pracovnú pohotovosť a nie je možné vynechať a vypadnúť z tohto kolobehu ani jeden jediný deň počas roka.
Takýto nonstop pracovný režim si v akýchkoľvek iných pracovných organizáciách vyžaduje obvykle prijatie a zorganizovanie štyroch striedajúcich sa pracovných zmien, a teda štyroch striedajúcich sa zamestnancov. Tým, že ju dobrovoľne a bez finančnej odplaty nonstop zabezpečuje v Martine jedna a tá istá osoba (počas oficiálnej osemhodinovej pracovnej doby Po-Pi 7-15h. spolu s kolegyňou) došlo u zriaďovateľa martinského útulku (mesto Martin) počas uplynulých 350 mesiacov činnosti k významnej úspore financií a mzdových prostriedkov, keďže tak boli za uvedenú dobu ušetrené mzdy pre minimálne dvoch ďalších pracovníkov. To sumárne môže za celú dobu predstavovať ušetrenú sumu viac ako 350-tisíc eur za jedného zamestnanca, 700-tisíc za dvoch zamestnancov – pri cene práce (spodný odhad) minimálne 1-tisíc eur mesačne. Ak prirátame ušetrené mzdové prostriedky na nečerpané príplatky (nadčas, nočná práca, sviatky, voľné dni) môže sa suma ušetrených financií za uvedené dlhé obdobie vyšplhať ešte vyššie. Tento zriadenec však dostáva obrovskú (nefinančnú) odmenu, ktorou je jeho vysnívaný poriadok so zvieratami v našom meste.
POZNÁMKA: Dôvod zriadenca útulku pre takýto spôsob jeho práce i života je jeden: podriaďuje všetko napĺňaniu vlastnej maximalistickej koncepcie a vízie o takmer dokonalom poriadku v meste v súvislosti s chovom zvierat. Túto víziu povýšil nad vlastný súkromný a osobný život. Takýto jeho prístup vyplýva zo spoznanej ťaživej reality v chove zvierat a v nesprávnej činnosti útulkov, a z nich plynúcej potreby kvalitnejšieho prístupu, a to aj v permanentnej nevyhnutnosti aktivít. Operatívnosť a bezodkladnosť riešení si vyžaduje okamžité profesionálne konanie. Nie je možné odkladať napríklad voľný pohyb psov, poranených mačiek a iných zvierat na „niekedy neskoršie“. Charakter tejto práce si preto sám o sebe vyžaduje perfekcionizmus a maximalizmus, až v spojení s workholizmom. V rámci neho je úplne jedno, koľko je hodín, či je deň či večer alebo noc či ste unavený alebo nevyspatý z výjazdov minulej či dokonca viacerých nocí za sebou – pracovať je potrebné podľa aktuálnej situácie.
AKÝ JE DENNÝ REŽIM V ÚTULKU PRE ZVIERATÁ V MARTINE?
7.00 - 14.00
- kontrola stavu zvierat
- vychádzky so psami (7.30-8.30, 10.00-10.40)
- kŕmenie zvierat, monitoring sietí s ponukami a inzerciou zvierat
- kladenie pascí na voľne žijúce mačky v areáli mesta, opakovaná kontrola pascí
- riešenie podnetov, vyhľadávanie vlastníkov psov a mačiek
- veterinárne vyšetrenia zvierat, asistencia veterinárnemu lekárovi pri zákrokoch
- čistenie a dezinfekcia kotercov - ošetrovanie zvierat, kŕmenie
- dokumentácia
- údržba a čistenie objektu
- zabezpečovanie informácií pre verejnosť
- zásobovanie
- hliadková činnosť v teréne
14.00 - 16.30
- vychádzky so psami (14.00-14.45)
- styk s verejnosťou
- administratívne práce
- ošetrovanie zvierat
16.00 - 16.30 veterinárne vyšetrenia
16.30 - 16.45 príprava krmiva, kŕmenie zvierat
17.30 vychádzky so psami, kontrola pracoviska a zvierat
20.30 vychádzky so psami v letnom období
22.00 - 7.00 nočná pracovná pohotovosť, bezpečnostná a protipožiarna ochrana objektu, výjazdy
Počas celého dňa je režim prerušovaný výjazdmi ku ohláseným nálezom živých i uhynutých zvierat a obhliadkou miesta podnetov, súvisiacich s chovom zvierat.
S KÝM ÚTULOK SPOLUPRACUJE?
Podľa vyhlášky 283/2020 sú karanténne stanice a útulky povinné uzavrieť zmluvu na poskytovanie veterinárnych činností. Ide však iba o formálnu povinnosť, pretože to neznamená, že útulok môže žiadať služby výhradne u zmluvných veterinárov.
Martinský útulok dlhodobo spolupracuje s celkovo pätnástimi veterinárnymi ambulanciami v regióne Turca, pričom využíva a uprednostňuje aktuálnu a aj cenovú dostupnosť a najmä špecializáciu každej ambulancie na špecifické diagnostiky a výkony.
Takmer každodenne prebieha spolupráca s mestskou a štátnou políciou.
Spolupráca s občanmi: v meste sa rokmi vyprofiloval dostatočný počet informátorov z radov občanov, ktorých výhodou je, že sledujú mestskú časť, v ktorej prebývajú a aj poznajú v nej väčšinu zvierat. Všetky nálezy zvierat sú ihneď konzultované s nimi.
Najlepšia spolupráca je však s poštovými doručovateľkami, ktoré s vysokou presnosťou určia miesto držania (firma, rodinný dom) odchyteného psa, ktorého im predvedú zriadenci útulku. Rovnako spoznávajú psov aj na základe predloženej fotografie.
PREČO IDE V MARTINE NARAZ AJ O ÚTULOK, AJ O KARANTÉNNU STANICU?
Martinský útulok bol zriadený v čase (1997), kedy legislatíva ešte nedefinovala štatúty útulku, a ani karanténnej stanice. Nazvaný bol ÚTULOK PRE ZVIERATÁ. Po vzniku novej veterinárnej legislatívy (2007) sa musel prispôsobiť platným nariadeniam, ktoré prikazovali nájdených psov držať v karanténnych priestoroch, ktorými martinský útulok už aj dovtedy, z vlastného uváženia, disponoval. Na požiadanie veterinárnej kontroly bol objekt okrem označenia „Útulok pre zvieratá“ označený aj tabuľkou „Karanténna pre zvieratá“.
Ako už vyplýva zo samotnej povahy pojmu karantenizácia, musí byť prístup verejnosti do karanténnych priestorov vylúčený v záujme zabránenia šírenia možných infekčných chorôb (zvonku dovnútra a aj naopak). Styk verejnosti so zvieratami v dobre spravovanom pracovisku nie je možný. Je však umožnený styk záujemcov so zvoleným zvieraťom mimo objektu karantény.
Po zistení dlhodobej a pretrvávajúcej prítomnosti závažného až smrteľného infekčného ochorenia psov v útulku bol v roku 1998 na základe rozhodnutia veterinárneho inšpektora objekt útulku pre verejnosť uzatvorený.
ROZSAH POVINNÝCH ČINNOSTI ÚTULKU
V zmysle vyššie uvedeného zákona 39/2007 vznikla obciam povinnosť zabezpečiť odchyt túlavých spoločenských zvierat, voľne a bez dozoru sa pohybujúcich na verejných priestranstvách bez dozoru vodiacej osoby a ktorých vlastník nie je v čase ich pohybu známy. Teda nie zvieratá v súkromných domoch, dvoroch a objektoch, ani nie psov, fixovaných napríklad vlastníkmi pre obchodmi počas nákupu (nakoľko sa tom čase nepohybujú a vlastník je rýchlo zistiteľný).
Odchyteným zvieratám musí obec zabezpečovať všestrannú starostlivosť, vrátane relatívne drahej veterinárnej starostlivosti.
Kategóriu „spoločenských zvierat“ definuje vykonávacia vyhláška 283/2020 uvedeného zákona takto: „spoločenským zvieraťom je jedinec domestikovaného druhu psa, mačky, fretky alebo králika....; za spoločenské zviera sa nepovažuje voľne žijúce zviera, nebezpečný živočích alebo zviera chované alebo držané na farmárske účely“.
Výskyt poľovných zvierat v intra i extraviláne mesta podlieha riešeniu poľovníckych združení, výskyt chránených živočíchov štátnej ochrane prírody.
Zdanlivo nikomu konkrétnemu nepatriace a na území obcí voľne žijúce mačky, holuby, hlodavce patria pod kuratelu štátu, ktorý sa však formálne bráni takému výkladu legislatívy, nakoľko by mu z titulu vlastníctva prináležali rôzne výkony a aj zodpovednosť. A tak sa štát usiluje všetky problémy s takýmito zvieratami previesť na obce a ich útulky a útulky dobrovoľných občianskych združení. A tam, kde útulky neexistujú, štát problémy zámerne prehliada.
ROZSAH ČINNOSTI MARTINSKÉHO ÚTULKU MIMO POVINNÉHO RÁMCA
Na základe vyššie opísaného zákonom stanoveného rámca povinností obcí a miest by aj martinskému útulku mohlo postačovať, aby túlavého psa na verejných priestranstvách odchytil, skontroloval a vrátil vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, útulok sa o psa z rozpočtu obce postará až do ukončenia jeho pobytu v útulku (dodatočné vrátenie vlastníkovi, zverenia psa do rodiny záujemcu, dožitie psa v útulku, prípadne eutanázia povolená v zmysle veterinárneho zákona).
Život však píše rozmanité príbehy a udalosti, a tak si útulok pod tlakom verejnosti, no aj vo svojom vlastnom záujme, no najmä avšak v prospech občanov mesta rokmi nabalil veľké množstvo dobrovoľných úloh.
Martinský útulok tak vykonáva aj nepredpísané, ale dôležité aktivity pre zabezpečenie pokojného života našich občanov v súvislosti s chovom zvierat. Rozsah týchto aktivít je široký. Ich obsahom je viacero programov, ktoré iné mestá, obce a útulky vôbec nevykonávajú.
Takže v Martine nejde len o primárny odchyt psov z verejných priestranstiev mesta. Martinský útulok poskytuje držiteľom psov v meste Martin (najmä dôchodcom bez automobilu) nadštandardné služby – prevozy ich chorých zvierat do ambulancie a naspäť domov, vykonáva prevozy a likvidáciu tiel ich uhynutých zvierat, poskytuje službu ošetrovania zvierat v domácnosti, pomoc so zvieraťom počas núteného pobytu v nemocnici. Poskytuje nevyhnutnú veterinárnu starostlivosť pre zvieratá v rodinách sociálne zaostalejších vrstiev, vrátane kastrácií.
Aj rozsahom ďalších činností sa martinský útulok vymyká rozsahu prác v iných útulkoch – cieľom je celková náprava nedobrých chovateľských pomerov v meste. Zriadenci útulku urgentne opravujú diery v plotoch, cez ktoré utekajú bezmocným dôchodcom ich psy; vykonávajú terénnu hliadkovú činnosť; dlhodobo sa zameriavajú na klinický i laboratórny monitoring zdravotného stavu populácie voľne žijúcich mačiek na území mesta, spojený s kastráciou zdravých jedincov; inštalujú na území mesta zberné koše na exkrementy a vykonávajú ich označovanie piktogramom uľahčujúcim chovateľom voľbu pri rozhodovaní, kde odložiť exkrement svojho psa. V kritických, t.j. konfliktných lokalitách vykonávajú aj aktívny zber exkrementov v záujme zníženia averzie nechovateľskej verejnosti voči psíčkarom – zriadenci útulku počas niekoľkých dní demonštratívne odstraňujú exkrementy v lokalite priamo pred zrakmi pasívnych chovateľov, pričom letákom na vstupných dverách do priľahlých panelákov denne informujú chovateľov i verejnosť o počte odstránených exkrementov – výsledky sú pozitívne, slušní chovatelia psov sa zomknú a tlačia na tých, ktorí exkrementy neodstraňujú.
Zriadenci si pridali aj úlohu, ktorou je praktické riešenie zón ZÁKAZU VSTUPU SO PSOM a ZÁKAZU VOĽNÉHO POHYBU PSOV opakovanou inštaláciou poškodených či neoprávnene odstránených zákazových tabuliek na území celého mesta, najmä na detských ihriskách.Spracoval a distribuoval kolekciu kompletnej chovateľskej legislatívy priamo do poštových schránok chovateľov v meste Martin i priľahlých obciach (v roku 2008 pripravil, vyrobil a distribuoval 3-tisíc obálok pre chovateľov v Martine, opakovane v roku 2022). V rámci organizovaných akcií a v spolupráci s dobrovoľníkmi rozdával v teréne zberné vrecká na exkrementy priamo do rúk chovateľom počas ich vychádzok so psom. Od svojho vzniku ponúka poradenstvo a praktické vzdelávanie chovateľov, najmä poradenskú činnosť v otázkach problémového správania psov, výchovy, výživy, ovládania psa, veterinárnej starostlivosti a chovateľskej legislatívy.
Na požiadanie zabezpečoval útulok prednáškovú činnosť a vzdelávacie aktivity: modelové náučné hodiny na školách, prednášky pre starostov obcí v Inštitúte vzdelávania v Banskej Bystrici, spolupracoval so študentmi Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu Sučany a Gymnázia Mikuláša Galandu Turčianske Teplice v rámci výskumného projektu programovacej súťaže FLL ( monitorovací projekt porušovania chovateľskej legislatívy).
Zriadenci útulku si „prisvojili“ aj ďalšiu nadprácu, keď v pozícii zamestnancov Mestského úradu ihneď likvidujú malé, čerstvo založené čierne mikroskládky odpadu, nájdené v areáli mesta. Všetky odstránené skládky a predmety z nich ukladajú do veľkokapacitného kontajnera, ktorý majú trvalo pristavený pred objektom útulku.
Rozsah činností útulku si ilustratívne uveďme na príklade ročného sumára vykonaných aktivít útulku za rok 2024 a získate tak detailný prehľad o rozsahu činností.
- spolu počas roka 2024 prijatých 151 telefonických oznamov o náleze tiel uhynutých zvierat (približne 3 týždenne); 51 oznamov o poranených zvieratách a cca 2 900 telefonických oznamov (približne 8 denne) o náleze živých zvierat, spojených s objektívnou alebo subjektívnou požiadavkou na ich riešenie (psy, mačky, líšky, uniknuté exotické vtáctvo, srny, veveričky, jazvece, diviaky, labute, bociany, divé kačice a hady v areáli mesta, potkany, holuby v obytných domoch, krty v záhradách, ježkovia na cestných komunikáciách, mláďatá dravcov a spevavcov po jarnom zlete z hniezd, ploštice a mravce v bytoch) – všetky požiadavky – ak sa týkajú katastra mesta Martin sú zriadencami útulku preverované na udanom mieste.
- z uvedeného počtu 2 900 prijatých podnetov o náleze živých zvierat iba 32 % podnetov priamo súviselo s pracovnou náplňou a jediným oficiálnym rámcom činnosti mestského útulku a povinností obce v zmysle zákona 39/2007, jeho paragrafu 24, ods.9, 10, 11, ktorou je zabezpečiť odchyt výhradne spoločenských zvierat (psy a socializované mačky) pohybujúcich sa bez dozoru vodiacej osoby na verejných priestranstvách,
- ostatné telefonické podnety o náleze živých zvierat (68 %) pochádzali mimo mesta Martin alebo sa týkali požiadaviek, ktorých riešenie nepatrí do oficiálnych aktivít obecného či mestského útulku, napr. týranie zvierat (podlieha RVPS Martin), chránené živočíchy (podlieha ŠOP SR), poľovná zver (podlieha PZ), nepovolene uložené uhynuté zvieratá (podlieha RVPS Martin), takmer denné pokusy o klamlivé odovzdanie vlastného nechceného zvieraťa do útulku (podlieha riešeniu samotného držiteľa),
- približný ročný celkový počet prijatých telefonických a písomných podnetov, súvisiacich s chovom zvierat: cca 15-tisíc,v priemere 40 denne – včítane nočných hodín), vrátane chovateľského poradenstva, preverovania záujemcov o zvieratá, rôznorodých požiadaviek občanov a chovateľov zvierat a starostov obcí, spolupráce s políciami a občianskymi združeniami,
- počet služobných výjazdov ku ohláseným podnetom v meste Martin: približne 1 400, t.j. v priemere 4 denne, vrátane voľných pracovných dní, sviatkov, nočného času, výjazdov mimo určeného oficiálneho pracovného rámca, výjazdov počas čerpania dovolenky,
- počet odjazdených kilometrov, vrátane odchytovej, prieskumnej, hliadkovej, pátracej, zabezpečovacej, transportnej, veterinárnej, preventívnej, zásobovacej, administratívnej a technickej činnosti: 23 520 km, v priemere denne 64 km (vrátane dní pracovného voľna a počas sviatkov, nočných výjazdov).
(POZNÁMKA: Je nevyhnutné pripočítať aj počet odjazdených kilometrov súkromnými automobilmi zriadencov útulku (spolu cca 15-tisíc km – PHM hradené zo súkromných zdrojov správcu v celkovej sume 2-tísíc eur) za situácií, kedy 21 ročný služobný automobil bol dočasne nepojazdný v servise, ako aj (mestom neuhrádzané) jazdy súkromným automobilom v počte cca 500 kilometrov ročne pre potreby mesta Martin pri zdvojenom vyhľadávaní ohlásených agresívnych alebo rýchlo sa pohybujúcich a premiestňujúcich sa zvierat, resp. prípady, kedy bol útulok v rovnakom čase požiadaný o riešenie nálezov zvierat na dvoch rozličných miestach.)
- počet ústnych a písomných upozornení chovateľov na predpokladanú nedostatočnú starostlivosť o ich zviera a na porušovanie chovateľskej legislatívy počas roka 2024: 251 (v priemere 5 týždenne).
- počet preverovaných a odstránených nálezov tiel uhynutých zvierat a živočíšnych vedľajších produktov: 151 nálezov (ich prevozy do spracovateľskej firmy zabezpečuje správca útulku na vlastnom automobile na svoje vlastné súkromné náklady, nakoľko mesto takúto povinnosť nemá),
- poradenstvo pre chovateľov v prípadoch problémového správania zvieraťa počas roka 2024: 103 x,
- poradenstvo pre občanov v prípadoch sťažností na občianske spolunažívanie, vyplývajúce z chovu zvierat: 47x
- počet nainštalovaných piktogramov (psie exkrementy) na smetné nádoby v roku 2024: cca 300 ks,
- počet reinštalovaných tabuliek so zákazom vstupu so psom a zákazom voľného pohybu psa: 39 ks,
- počet transportov zvierat vo vlastníctve dôchodcov a sociálne odkázaných osôb do veterinárnej ambulancie
a naspäť, vrátane prevozov na zabezpečovanie kastrácií: 31 x,
- drobné opravy oplotení dvorov, z ktorých unikajú psi (najmä osamelo žijúcim dôchodcom-držiteľom psov): 6 x,
-zametanie rozbitých úlomkov skla pri kontajneroch na zber skla – predchádzanie porezaniam zvierat: 52 x.
Výroba a distribúcia osvetového materiálu CHOV PSA – VECNÉ A PRÁVNE ZÁKLADY STAROSTLIVOSTI v počte 1200 kusov, ktorý bol zverejnený aj v týždenníku MY TURIEC.
Tomuto uvedenému sumáru činností útulku za rok 2024 sú na približne rovnakej úrovni obdobné každoročné sumáre za posledných 10 rokov. Počas prvých dvadsiatich rokov boli uvedené sumáre v hlavných činnostiach násobne vyššie.
PREČO SA MARTINSKÝ ÚTULOK PODUJAL ORGANIZOVAŤ MIKROČIPOVANIE PSOV?
Mikročipovanie je jedinečný spôsob identifikácie psa a zistenia jeho vlastníka. Napriek tomu, že je na Slovensku striedavo povinné už od roku 2015, dodnes nie je začipovaná takmer polovica slovenskej psej populácie t.j. cca 200-tisíc psov. Dôvody: vlastníci psov, najmä na vidieku, netušia o existencii tejto povinnosti, vrátane povinnosti očkovania proti besnote; odrádza ich cena za tieto úkony u veterinára; štátne orgány nevykonávajú žiadnu systémovú a plošnú kontrolu čipovania a očkovania. Absencia tejto kontroly má závažné a pretrvávajúce celospoločenské následky, v podobe nevyhnutných investícii obcí do odchytov nečipovaných vyhodených a túlajúcich sa zvierat neznámeho vlastníka a následne do ich útrpnej karantenizácie v draho vybudovaných a ešte drahšie prevádzkovaných karanténnych zariadeniach.
Ak by počas jedného kalendárneho roka prebehla plánovitá celoplošná kontrola čipovania psov (od obce ku obci, od domu k domu), mohli by sme zanedlho potom všetky jestvujúce veľkokapacitné i menšie útulky a karanténny zrušiť a ponechať iba malé operatívne zariadenia na ojedinelé udalosti: čipovaného psa predsa vlastník nevyhodí, neopustí, nakoľko by zvážil, že bude ako vlastník odhalený; nájdené zvieratá by namiesto do útulku či do karantény putovali po náleze k vlastníkovi. A práve takto to je v Martine. Už v roku 2015 pri uvedení povinnosti čipovania v legislatíve, zakúpil martinský útulok zo svojho rozpočtu a na základe súhlasu mesta kolekciu mikročipov, ktorú distribuoval zmluvným veterinárnym lekárom so zámerom: chovateľ, ktorý vstúpi do veterinárnej ambulancie a preukáže sa evidenčnou známkou mesta Martin, dostane mikročip zadarmo a uhradí veterinárovi iba úkon aplikácie mikročipu a zápis do registra. Útulok tento zámer zdôvodnil praktickým, vyššie opísaným významom okamžitého vrátenia psa vlastníkovi, a zároveň ako prejav ústretovosti mesta voči chovateľom: platia si pomerne vysokú daň za psa, a preto im mesto recipročne poskytne mikročip. Výhody boli na oboch stranách. Záujem bol značný, a začala sa tak éra maximalizácie čipovania v našom meste. Možno vysloviť predpoklad, že mesto Martin má dnes preto najvyššiu mieru začipovaných psov na Slovensku, a v súčinnosti s vytrvalými kontrolami nosenia evidenčnej známky psa dosiahlo aj vysokú mieru evidencie psov na mestskom úrade, vyšší podiel príjmov z daní za psa, a zároveň aj vysokú mieru očkovania psov proti besnote (veterinárny lekár pri čipovaní aj očkuje psa proti besnote). Problémom už zostáva iba nekonečná obmena psov u sociálne slabších rodín a bezdomovcov, ich nepremyslené nadobúdanie nových psov a neplánované rozmnožovanie s nechcenými prírastkami mláďat.
POZNÁMKA: Ak by – rovnako ako v Martine – prebehla z rozhodnutia štátneho orgánu na celom území Slovenska plošná kontrola čipovania psov systémom od mesta k mestu, od dediny ku dedine, od ulice k ulici, od domu k domu, spojená s priamym príkazom povinného čipovania, mohli by sme v horizonte jedného roka od prevedenej kontroly všetky útulky zrušiť! U nás sa však všetko robí naopak. V útulkoch sústreďujeme každoročne tisícky nečipovaných, a preto poľahky vyhodených psov.
ČINNOSŤ ÚTULKU ZAMERANÁ NA SOCIÁLNE SLABÉ VRSTVY OBČANOV
Aktivity medzi bezdomovcami, menšinovými societami patria pre pracovníkov útulku medzi najviac zaťažujúce. Do tejto kategórie patria aj chudobnejšie vrstvy našich občanov, prevažne dôchodcov.
Zaobstarať si psa je v súčasnosti úplne jednoduché, ľahké, okamžité a bezproblémové, nakoľko ponuka všade navôkol vysoko prevyšuje dopyt. Pre chov psa sa prvoplánovo rozhodujú aj rodiny či jednotlivci, ktorí nedisponujú dostatkom financií ani len pre zabezpečenie vlastnej primeranej životnej úrovne, nehovoriac o tom, že nedisponujú ani žiadnymi chovateľskými predpokladmi a ani právnym povedomím o povinnostiach každého chovateľa.
Z tohto prostredia pochádza každoročne najvyšší počet neplánovane a nezámerne narodených šteniat po nekontrolovanom párení, najvyššie percento psov postihnutých širokou škálou infekčných a parazitárnych chorôb (niektoré sú prenosné aj na človeka), najvyšší počet predčasných úmrtí mláďat (najmä smrteľná infekčná parvoviróza), najvyšší počet zanedbávania veterinárnej starostlivosti (vrátane absencie povinného čipovania a očkovania proti besnote), k najvyššej miere nedostatočnej všestrannej starostlivosti o zviera (neprimeraná výživa až podvýživa, nedostatočné zabezpečovanie pohody zvieraťa v zmysle jeho povinnej ochrany pred dažďom, snehom, vetrom, chladom). Najčastejšie tu dochádza k pohryznutiam osôb, k vzájomnej psej agresivite a poraneniam psov, ktoré zostávajú neošetrené, neliečené. Zakázané úteky psov z miesta držania sú také časté a frekventované, že pre pracovníkov útulku ani nie je možné ich všetky evidovať registrovať, definitívne riešiť. Avšak na každý občanmi ohlásený výskyt voľne sa pohybujúceho psa je útulok povinný reagovať, čo v prípade zvierat z uvádzanej society enormne zaťažuje zriadencov útulku. Najmä psychicky.
Útulok počas 30 rokov skúšal rôzne nápady a modely, vrátane odkupovanie psov (zo súkromných zdrojov správcu). Došlo však ku nežiadúcej kumulácii v podobe zaobstarávania nových psov z inzertnej stránky BAZOŠ (zadarmo) a k pokusom o ich následný predaj správcovi útulku.
V posledných desiatich rokoch útulok zmenil prístup, charakterizovaný ústretovosťou, vľúdnosťou v kombinácii s návrhom vzájomných dohôd o náprave starostlivosti o zviera a následne k prísnym vymáhaniam dohôd. Za súčasnej situácie sú zriadenci útulku pri návšteve sociálne nižších vrstiev vítaní. Útulok poskytuje lieky (aj pre ľudí, najmä pre bezdomovcov), krmivo pre zvieratá, liečbu.
Pre objasnenie toho, čo všetko – až abnormálne – sa v súvislosti s chovom zvierat dialo, uvedieme čiastočný sumár aktivít útulku v chronicky problémovými lokalitách nášho mesta, najmä v častiach Bambusky a Na Kameni. Tieto lokality nie sú oplotené, tamojší obyvatelia nechávajú svojich psov voľne a bez dozoru pohybovať sa na priľahlom priestranstve, pričom značná časť psov podniká pravidelné „výjazdy“ do areálu a ulíc mesta. V histórii útulku boli počas 30 rokov činnosti zaznamenané tisícky útekov psov z uvedených lokalít, bez možnosti reálneho riešenia v každom jednotlivom problémovom chove. Všetky opatrenia útulku sa skončili neúspechom – už uvedené odkupovanie psov; hrozby pokutami; či uložené, no nezaplatené pokuty. K tomu neustále rozmnožovanie s obrovským množstvom mláďat; vyhadzovanie nechcených mláďat do areálu mesta; choré a neliečené psy s viacerými infekčnými chorobami, rýchlo (a bez možnosti zastavenia) šíriacimi sa v populácii, často končiace úhynom psa. Parazitárne ochorenia sa prenášali aj zo psov na ľudí (tzv. zoonózy).
Útulok po rokoch neúspechov pristúpil k presviedčaniu problémových spoluobčanov ku kastračným chirurgickým zákrokom u sučiek i samcov, spojených s preliečením a identifikáciou mikročipom. Tak sa počas posledných rokov podarilo stabilizovať populáciu psov na súčasnú prijateľnú mieru (Bambusky 8 psov, Na Kameni 4 psi). Ak sa zriadenci útulku čo len na krátku dobu nesústredia na pravidelný monitoring zvierat a ich vlastníkov v uvedených lokalitách, situácia sa veľmi rýchlo vráti do obvyklých nevyspytateľných stavov.
Z iných závažnejších – pretože neustále opakovaných – prípadov útekov psov možno uviesť tie z posledných rokov:
- Podhájska 46 – počas dvadsiatich rokov približne 800 útekov viacerých psov z dvora s následným pohybom po celom Podháji (dvaja psi podľahli vlani ťažkým úrazom po náraze automobilom na obchvate pri TULIPE),
- Na Kameni – kríženec labradora, v rozmedzí od januára 2024 do septembra 2024 denné úteky do centra mesta cez frekventovaný cestný obchvat pod Bystričkou,
- Na Kameni – sibírsky husky, na pomedzí rokov 2025 a 2026 denné úteky cez frekventovaný obchvat smerom na Odtoky, pri poslednom úteku ho zrazil vlak,
- Košarišťanova 6, sučka kríženca huskyho, počas uplynulých štyroch rokov až doteraz 51 útekov,
- Jánošíková 35, pes, kríženec labradora, počas 5 rokov približne 120 zistených útekov
- Jánošiková 69, pes, kríženec, počas uplynulých troch rokov približne 150 útekov,
- Priekopská 17, striedavo 5-7 psov, opakované úteky z dvora (počas roka 2023 56 útekov skupiny psov), na základe podnetu útulku pre RVPS Martin bolo veterinárnou správou v roku 2020 úradne zhabaných 11 psov, z nich nepochopiteľne troch po krátkom čase vrátili vlastníkom, prebývajúcim v uvedenej nemovitosti (úteky sa začali odznova!),
- Riečiny 12, kríženec, sporadické úteky z dvora, spojené s obťažovaním psov, spolu cca 30 útekov,
- bezdomovci pod obchvatom, kríženci, opakované úteky (približne 200 krát), spôsobili dve dopravné nehody, po úteku sa väčšinou samostatne vracali „domov“, alebo boli po odchyte vrátení s poučením,
- bezdomovci v údolíčku popri ukončení obchvatu v smere na Vrútky pred Mercedesom, kríženec KUCUĽO (prezývaný Záturčiansky Hačiko) po smrti jedného člena skupiny samostatne a verne denne odchádzal z provizórnej „ubikácie“ a vstupoval do sídliska Záturčie cez frekventovanú cestu na miesto pri obchode, kam ho dlhé roky počas života vodil bezdomovec – spolu cca 80 útekov (skončil v útulku, žije v ňom doteraz),
- Gogoľova 8, Ľadoveň, 3-5 psov tej istej vlastníčky, ktoré v čase jej každoročne viackrát opakovanej niekoľkotýždňovej nepríčetnosti v dôsledku nadmerného a pretrvávajúceho používania alkoholu sa voľne pohybovali v centre mesta a na Ľadovni, voľne vstupovali do cestných komunikácií, pričom spôsobovali chaos a konflikty v doprave. Počas každej jej alkoholickej série útulok prijímal každodenne (najmä však v noci) desiatky podnetov od občanov a polícii – za posledných 5 rokov spolu približne 700 podnetov. Na základe podnetu útulku a petície občanov boli vlastníčke veterinárnou správou úradne zhabané dva psi, ktoré jej nepochopiteľne približne po dvoch týždňoch a po vytriezvení vrátili... Zanedlho sa situácia opakovala.
- PUŇŤO – kríženec, jeho vlastníčka si ho po návrate z väzenia zaobstarala, a ako všetci jej predchádzajúci psi sa denne potuloval po centre mesta. Po jej náhlej smrti sa dostala do útulku, kde žije doteraz.
- ČVIRIK – ako šteňa bolo týrané deťmi, čo trvalo poznačilo jeho správanie. Dnes už 4 roky žije v útulku (a už ho nikomu nedáme!)
- PAJKO – zanedbávaný a večne uviazaný psík u bezdomovcov v Záturčí. Ocitol sa po útekoch v útulku, kde žije doteraz (a už ho nikomu nedáme!)
- KUBO – kríženec z Vrútok, počas posledných 2 rokov dennodenne vchádza do mestskej časti Priekopa, Mestská polícia Vrútky vo veci nekoná. Útulok prijal stovky upozornení na voľný pohyb tohto psa a podnikol desiatky zbytočných výjazdov – psa nie je možné odchytiť, nemá záujem kontaktovať sa s cudzími ľuďmi.
Mestská polícia Vrútky má už 30 rokov zvláštny, skôr však bezohľadný, zneužívačný a neférový postoj voči martinskému útulku, a to viacerými spôsobmi. Jeden príklad za všetky: ak do Vrútok prebehne pes ujdený z Martina, má ho podľa nej riešiť martinský útulok, pretože „pes je predsa z Martina“. Ak ujde vrútocký pes do Martina, má ho riešiť martinský útulok, pretože „pes predsa behá po Martine“.
Aká je perspektíva a prognóza v chove psov sociálne slabšími vrstvami? Nie sľubná. Bezplatné zaobstarávanie zvierat bude pokračovať, rovnako tak všemožné porušovania chovateľskej legislatívy. Ak by zriadenci útulku rezignovali na svoje doterajšie kontrolné a pomocné aktivity v tomto prostredí, situácia by sa o pol roka dostala tam, kde bola pred dvoma desaťročiami. Ponúka sa aj iný model: keďže najmä v lokalite Bambusky dochádza k nepretržitému šíreniu infekčnej vírovej choroby so smrteľnými následkami pre šteniatka, tak za tejto situácie sa javí ako vhodné požiadať Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Martine o nariadenie opatrenia, ktorým sa od určeného dátumu zakazuje nadobúdanie nových psov v lokalite. Psi, ktorí boli nadobudnutí pred týmto dátumom zostávajú v rodinách, budú však podliehať pravidelným veterinárnym prehliadkam. Nešlo by o bezdôvodné obmedzovanie, ale vskutku o preventívnu pomoc rodinám, ktoré si zaobstarávajú psov aj za podmienok nedostatočných finančných príjmov, bez znalostí chovateľskej legislatívy, neustále sa preto dopúšťajúc veterinárnych priestupkov, za ktoré následne ani nie sú potrestané z dôvodu nedostatku financií. V prípade takýmto opatrením dosiahnutého stabilného počtu psov bude doterajšia pomoc mesta a jeho útulku ešte účinnejšia, koncentrovanejšia, oproti súčasnej rozptýlenej pomoci z dôvodu neustále pribúdajúcich nových psov.
Aj v sociálne slabších rodinách môže útulok prevádzať prednáškovú činnosť, ktorej osnovu uvádzame na nasledujúcej strane.
Model vyučovacej hodiny pre základné školy na tému "Ekológia a chov spoločenských zvierat"
Rozsah: 1 hodina na I.stupni v rámci hodiny prvouky
1 hodina na II.stupni v rámci hodiny biológie
Osnova vyučovacej hodiny:
vzájomný vzťah človeka a prírody, postavenie človeka v prírode, životné prostredie,
živá príroda - zvieratá v lesoch, domáce zvieratá - spolužitie zvierat s človekom, základné
pravidlá spolužitia
hospodárske a spoločenské zvieratá - osobitosť ich postavenia v prírode, ich závislosť na
človeku v dôsledku dlhodobého spolužitia a prispôsobovania sa
anketa: počet detí, ktoré v rodine chovajú spoločenské zviera a aké,
počet detí, ktoré zviera nechovajú, avšak chceli by chovať,
počet detí, ktoré nechovajú zvieratá a ani by nechceli chovať, príčiny
zisťovanie motívu chovať zviera a úrovne starostlivosti o zviera
úroveň inteligencie a správania jednotlivých spoločenských zvierat, ich reálne možnosti z
hľadiska požiadaviek človeka, dieťaťa
základné potreby spoločenských zvierat, nutnosť ich napĺňania, dôsledky v prípade
nenapĺňania
„Aj zvieratá pociťujú bolesť!“ - „Neubližuj zvieratám vedome a netráp ich ani
nevedomosťou – nenapĺňaním ich potrieb!“
zisťovanie, či sa už deti stretli s týraním zvierat, aké pocity to v nich vyvolalo a zanechalo
zisťovanie týrania zvierat v okolí detí v danom čase
zodpovednosť človeka za chov spoločenských zvierat
postavenie zvierat, držaných v byte - výhody a nevýhody
postavenie zvierat, držaných na dvore - výhody a nevýhody
hodnostné postavenie psa a mačky v rodinnom kruhu
ohľaduplnosť voči spolubývajúcim, susedom, návštevám, okoliu
objasnenie pojmov tolerantnosť, rešpektovanie práv
výklad legislatívy, ochraňujúcej zvieratá a prírodu
názorná ukážka zberu exkrementov
doporučená literatúra, jej predaj a objednanie
návrh na spoluprácu, poradenstvo pri problémovom chove
zápis telefónneho čísla útulku, veterinárnej správy, veterinárnych ambulancií a polície na
viditeľné miesto v zošite
