Po obdržaní zlej známky sme dostali trest, či už fyzický alebo psychický. A tak sme sa "týrali" niečim, čo nás nebavilo.
Dnes už mnohí vieme, že nám to občas nebolo k ničomu. Síce nás známky poposúvali na školy, na ktoré sme chceli (niekedy aj nechceli) ísť. No čo potom? Uplatnili sme sa aj v živote? Najslabší spolužiaci sú dnes podnikateľmi, samí jednotkári s doktorátom na krku sú nezamestnaní, prípadne predávajú v obchode. Slabší žiaci sa dostali na vysoké školy, ktoré ukončili s výrazne dobrým prospechom. Ako je to možné??
Podľa môjho názoru ide o neobjektívne hodnotenie znalostí žiakov, kde o ich schopnostiach nie je ani stopy, prípadne sú zúžené na schopnosť naučiť sa látku. Každé dieťa je iné, jedno sa učí rýchlejšie, iné pomalšie a potrebuje viackrát niečo vysvetliť. To však neznamená, že je menej talentované.
Zabudlo sa na ich záujmy. Sledovať čo ich baví, k čomu majú blízko. Nazakazovať im to preto, že majú zlé známky, ale podporovať ich.
Ako je možné, že tí, ktorým neišla matematika dnes počítajú lepšie ako ekonomicky vzdelaní? Slabí žiaci sa vedia lepšie v živote uplatniť (nie všetci).
Mnohokrát je dôležitejšia sociálna inteligencia, ako tá klasická.
Takže rodičia nezúfajte, ak sa Vaše deti zle učia, určite budú mať talent na niečo iné a Vašou úlohou je zistiť, čo to je.
