Svoje materské marxistické tézy Fico ako už nejeden jehopostkomunistický predchodca transformuje z roviny urputného triedneho bojado národnostnej úzkoprsosti. Je smutné a ponižujúce byť občanom štátu,ktorého premiér si dokola pohmkáva koaličný chorál „Slowakei, Slowakei über alles...“ a dávatak najavo pohŕdanie elementárnou ľudskosťou.
Slušný, múdry a vzdelaný človek musí vedieť, že keďslovensko – maďarským pomedzím cválali dejiny dvadsiateho storočia, na obochstranách – tak na maďarskej ako aj na slovenskej – sa našiel dostatok hlupákov, ktorídruhým strpčovali život a neraz ich oň aj pripravili.
Najmä z vojnovej a povojnovej histórie zostalinevyriešené mnohé vzájomné krivdy a ublíženia. Každý normálny človek chápe,že pred definitívnym zrušením vnútorných hraníc v rámci EÚ by bolo viacako vhodné z maďarskej i slovenskej skrine historickej pamätislávnostne vyniesť všetkých hnijúcich kostlivcov a raz navždy ich spáliť.
Osvietený človek v zásade každým okamihom umieraa znovu sa rodí. Múdry človek sa usiluje byť čistý, oslobodený od nánosovminulosti. Citlivý človek prirodzene vie, že nikto nie je bez chybya preto mu nerobí problém odpustiť a zároveň povedať: prepáč.
Škoda, že slovenský premiér potrebuje každým dňom zahanbujúcodokazovať, že nie je osvietený, citlivý ani múdry.
Navrhujem, aby sme ponad južnú hranicu každý za sebapovedali symbolické: odpúšťame vašim predkom všetko zlé, čoho sa na našichpredkoch dopustili, a zároveň prosíme o rovnaké odpustenie aj my vás,priatelia...
A zdôraznime, že ak nejaký hlupák z jednejči druhej strany hádže kamene, tak určite ich nehádže v našom mene.
