Jano nemá do čoho „pichnúť“ a tak sa sa ma pýta, činemám preňho nejaký „job“. Hm, síce by som niečo potreboval a aj nejaképeniaze sa nájdu, no pri predstave, že kým Jano chytí do rúk krompáč a zajeden – dva dni vykope 30 metrový kanál, by som musel absolvovať papierovúkalváriu, ktorá s vykopaním kanála síce nijako nesúvisí, no štát bez nejnemôže existovať,
a) milémuJanovi sa poďakujem a on frustrovaný odkráča späť na sociálku,
b) s Janomsa dohodnem a zaplatím mu z „čierneho fondu“, ktorý následne doplnímvyúčtovaním, napríklad, cesťáku alebo faktúrou na prijaté fiktívne služby.
Jano by mi kanál mohol vykopať aj ako živnostník, lenževlani v krčme počas všednej hádky Ferovi kvalitne rozbil hubu, Fero bol 3týždne PN, takže Jano má záznam v registri trestov, a ako ťažkýkriminálnik živnostenský list mať nemôže.
Celkom inak by sa situácia javila, keď by blbšia časťtripartity prestala do krvi obhajovať Janove záujmy proti jeho vôli:
S Janom by ste si „tľapli“, on by jednoducho vykopalkanál a za jeden podpis na jedinom potvrdení by zinkasoval odmenu. Finito,ideme zase každý po svojom. Po skončení zdaňovacieho obdobia (roku) Jano zrátasvoje príjmy – hoci aj na kalkulačke v mobile za korunu – odpočíta vlastnénáklady, nezdaniteľné položky, zvyšok vydelí číslom 1,19 a taktovypočítanú sumu pošle na účet štátnym výpalníkom.
Samozrejme, že (dospelý a svojprávny) Jano má povinneuzavreté poistné zmluvy so zdravotnou a sociálnou poisťovňoua príslušné poistenia si platí rovnako poctivo, ako poplatok za elektrinu,plyn či bývanie. Ak nie, môže mu hroziť sankcia v rovnakom duchu, ako keby– napríklad – neplatil alimenty.
Ak budem mať dosť práce a s Janom budem spokojný(a on so mnou), môže pre mňa pracovať dlhodobo, po celé roky. No ak sa namiestopracovania bude opierať o lopatu, pošlem ho preč a na vykonanie tej„zatracenej skurvenej práce“ si najmem niekoho, komu sa pracovať chce. Znovu bez toho, aby som spolu Janommusel zbytočne zamestnať aj neproduktívnu administratívnu silu, ktorá kukopaniu kanálov nijako neprispeje, ale za to bude za moje peniaze vykonávaťprácu určenú výlučne pre štát...
Naopak, ak Jana podvediem a nezaplatím mu dohodnutúsumu, zažaluje ma a mne okrem vysokej pokuty hrozí aj väzenie za podvod.A navyše získam renomé, vďaka ktorému pre mňa nikto nebude chcieť pracovať– a keď aj áno, tak len za prachy vopred.
Halucinácie alebo futuristická vízia?
Ani jedno. Domnievam sa totiž, že opísaný model s jasnevytýčenými pravidlami by v každodenej praxi fungoval znamenite. Hociv socializmom posadnutej Európe neviem, neviem... Najväčším nedostatkomopísaného modelu totiž je, že v ňom nenájde svoju nezastupiteľnú rolu anijeden štátny úradník.
Alebo ešte inak, vrátim sa k v úvode naznačenejMekke štátneho rozpočtu: trvám na tom,že štát musí svoje nároky a ambície zásadne prispôsobovať skutočným potrebám obyvateľstvaa nie, že obyvateľstvo musí svoje peniaze obetovať na oltár megalomanskýchalebo v horšom prípade zlodejských správcov vecí verejných.
P.S. Ak má napríkladRóbert Fico a spol. vysoko vyvinuté sociálne cítenie, nech založícharitatívnu nadáciu, venuje jej časť svojho majetku a môže rozdávať,koľko sa mu zachce. Ak by však 90% nadačných výnosov spotreboval na finacovanienadačnej administratívy a rozpočet nadácie by mal do zblbnutia dotovaťstále z vlastného vrecka, zo zmyslu pre sociálnu spravodlivosť by rýchlovytriezvel. No ak pod sociálnou spravodlivosťou rozumie metódy, za ktoré sav slušnej spoločnosti popravovalo – napríklad v roku 1713 zavesenímza rebro - čiže obyčajnú zlodejinu,nemôže mi zazlievať, ak ho nazvem jednoducho zlodejom a podvodníkom.
