Zaujímavo načasovaný "únik utajovaných skutočností"

Odpoveď je, myslím si, dosť jednoznačná:

Nôž na krku teleoperátorov v podobe hrozby trestného stíhania je ideálnym prostriedkom na umlčanie ich oprávnených námietok voči ďalšiemu gangsterskému kroku štátnej moci, ktorá si u nich mieni zákonom (a ktorý si, pochopiteľne, sama sebe schváli) objednať krajne neetickú službu - a ujsť bez zaplatenia.

V pripravovanej novele telekomunikačného zákona s lajtmotívom voľného prístupu najrôznejších uniformovaných aj v civile odetých lumpov v službách najväčšej skupiny organizovaného zločinu*, aká na území Slovenska operuje (*Slovenská republika), k NAŠIM komunikačným kanálom, ide naozaj o veľa.

Chystaný legislatívny pamflet písaný voľne na motívy mentálnej výbavy Felixa Dzeržinského je veľmi vážnou hrozbou - oveľa vážnejšou ako protiteroristická hystéria. Tisícročia známou realitou je, že najväčšími teroristickými zoskupeniami vždy boli štáty - a že celkový počet obetí tzv. "teroristov" (alebo inak formulované mimoštátnych bojovníkov) ani v zlomku nedosahuje počet obetí automobilizmu.

To, ako sa štátni teroristi ozlomkrky ponáhľajú využiť priaznivý vietor a napnúť plachty smerom k učebnicovému policajnému štátu, by bolo smiešne, keby nešlo o črtajúcu sa tragédiu.

V tomto svetle je preventívne umlčanie teleoperátorov pre štátnu moc viac ako vítané. Takže ak "únik" niekomu mohol poslúžiť, jednoznačne práve tým, ktorých telefónne čísla sa na internete znenazdania zjavili.

Zároveň ostro protestujem proti snahám štátu oddrapnúť ďalší kus z môjho súkromia. A zároveň verejne vyhlasujem, že v prípade schválenia pôvodného zámeru podniknem všetky dostupné kroky na jeho ochranu - s tým, či moje sebaobranné kroky náhodou nebudú "protizákonné", si hlavu lámať nehodlám. Schválim si výnimku zo zákona - presne tak, ako sa štátna moc chystá schváliť nehoráznu výnimku z hraníc základnej etiky sama sebe...

Práci česť!