Čo ak by sa ale tento príbeh vyvinul celkom ináč? Čo ak by si tento mladý otec namiesto novej manželky našiel mužského partnera? (Veľa ľudí, napríklad, je bisexuálne orientovaných.) Spoločne by vychovávali „svojho“ potomka. Obaja by mu balili desiate do školy, robili s ním domáce úlohy, piekli mu narodeninové torty... A potom, zrazu, biologický otec my mal autonehodu a zomrel by.
Bez povolenia adopcií ľudí žijúcich v partnerstvách rovnakého pohlavia, toto dieťatko by skončilo odtrhnuté od oboch rodičov, ktorých vo svojom živote poznalo. Jeden otec mŕtvy, druhý „nelegálny“.
Pekná morálka, milí kresťania, politici a ostatní Slováci, ktorí si nevidíte ďalej od vlastného nosa.
Sú typy adopcie a hore opísaná situácia je jedným z nich.
Možno by bolo lepšie, keby sa slovenskí voliči začali zamýšľať nad dôsledkami vlastných činov namiesto toho, aby len opakovali, čo počujú od iných. Múdrosť nie je o nasávaní informácií, ale o tom, ako ich spracujeme a použijeme na utvorenie si vlastného názoru. Niečo na tom bude, že „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“.
