Balada o živote

Hlboká noc a v nej... kruté ticho,

v diaľke počuť dáky tikot.

Je to tikot? Nie... iba ľudský vzlykot.

Sedí sama, s dlaňou v tvári,

niečo túto ženu veľmi kvári,

pred očami samé chmáry... 

Svetlo sviece dohasína,

na krásne si nespomína,

všade kol nej samá mína...

Nad rozliatym plače mliekom,

v ruke snúbi fľašu s liekom,

keď nezáleží jej už na niekom.....

Potme ona takto sníva,

že vzťah už žiaľ iba kríva,

ale taký život zavše býva.

Všetci už spia, len ona nie,

poznala len sklamanie,

podvody a klamanie...

Papier mokrý od slz slaných,

každodenných sľubov planých,

nezáleží jej už teraz na nich..

Rozhodla sa raz a navždy,

chce sa dotknúť samovraždy,

pochopí to, hádam, každý...