Šlo o veľa.. Ak by domáci celok, rozumej Švajčiarsko, prehral svoj zápas s Tureckom (čo sa aj stalo), na turnaji, ktorý usporadúva, skončil by. Stalo sa, Švajčiari prehrali, ale tréner Kuhn mal v srdci obrovskú radosť. Jeho manželka, ktorá 9 dní ležala v kóme po epileptickom záchvate, sa krátko pred hvizdom doležitého súboja, prebudila. Kormidelník sa to dozvedel až po zápase a svoju družinu, napriek prehre, pozval na drink. Bolo to jeho najvačšie víťazstvo.
Iný príklad. Český futbal sa zmieta v problémoch od čias korupčných rozhodcov. Na čele stáli neodvolateľní ľudia, ktorí vyhrávali voľby, aj keď národ chcel čosi iné. V tomto prípade neplatilo -hlas ľudu, hlas boží. Druhá najmocnejšia hlava českého futbalu - Vlastimil Košťál - prisľúbil svoju abdikáciu v prípade neúspechu. Ten prišiel po prehre s Tureckom. Český národ (futbalový) bol síce naoko smutný, ale v duchu sa radoval... Košťál skončí... Napadlo mi prirovnanie so šéfom slovenského hokeja - Jurajom Širokým. Aj on sľuboval.. že skončí. Ale skutek utek. Slovo robí chlapa, a ak my nebudeme mať chlapov v pravom zmysle slova, budeme v priestore, odkiaľ sme vyšli na svet.
Turci boli v jednom i druhom prípade katmi dvoch reprezentácii. Ale po ich víťtazstvách zasvietilo v oboch krajinách slnko....
Ono, ani najsilnejšieho turka si nikdy neosladíte najlepším tureckým medom...
