Ctení páni poslanci

Každý deň pozorovať z okna paneláku ľudí bez domova. Viete aké to je, keď si človek stavia dom z kartónovej krabice? Keď perinou sú mu noviny a vankúšom tvrdá zem? Asi nie, však? My sa modlíme za zajtrajšok. Vy čakáte na deň, kedy vám opäť zdvihnú "nízke platy". Veď zo 108 900 korún sa naozaj nedá vyžiť. Keď k tomu pridáme namáhavú prácu, v ktorej si stihnete prečítať noviny, vypiť kávičku a prinajhoršom sledovať šéfa. Ten, keď zavelí, stlačím tlačidlo, keď zavelí inak, stlačim iné. Potom to aj tak vyzerá, že zákony sa stávajú bičom na ovládanie slovenských "poddaných". Páni poslanci, čo cítite, keď sa pozeráte do zrkadla? Naša sociálna politika ženie mnoho ľudí k lesu žobráckych palíc. Sú to najmä dôchodcovia. Keď im vláda pridá 6,95%, dôchodca s rentou 6300 korún dostane navyše 430 korún. A ten čo má 30000 Sk dostane 2100 Sk! A že sociálny štát!!! Ako sa vám spí v noci, zatiaľ čo my ticho plačeme do vankúša? Keby ste nevedeli, či sa zajtra prebudíte a či ďaľší deň sa nestane bojom o život, snáď by ste pochopili, že existujú aj iné bytosti, ktoré trpia. Ctení páni poslanci, ste na seba hrdí? Spoplatníte školstvo a vzdelávanie. Spravíte z neho tovar, ktorý sa tak stane mnohým neprístupný. Veď hlupákom sa lepšie vládne. Čím menej múdrosti, tým ľahšia cesta k moci... Prešli sme dlhú púť od totality k demokracii. Nakoniec však zisťujeme, že demokracia nám zviazala ruky a zlomila vieru v ľudské dobro. Dokážete sa nám pozrieť do očí a povedať, že práca poslanca je ťažšia než práca robotníka v továrni. Vy nerozumiete, čo je pojem tvrdá práca, nepoznáte drinu. A teraz, môžte vykročiť so vzpriamenou hlavou medzi ľudí, či hľadieť na naše ustarostené tváre?foto: img.topky.sk/.../nrsr-parlament-poslanci.jpg