Som človek, ktorý vidí veci také aké sú. Žijem a dúfam... Zoznam autorových rubrík: Moja tvorba, Vzťahy, Kultúra a umenie, Svet, Domáca pôda, Každá má svoj príbeh... Kniha
Ako malý chlapec som sa rád prechádzal po okolí našej farmy. Vždy som rád zašiel k potoku, ktorý tiekol zo zasnežených hôr do údolia. Tu som si najmä počas horúcich dní sadol na vyvýšené skaly a kochal sa pohľadom na les. Rozprestieral sa od ohybu vrchov až po morské pobrežie ďalej na juh, kde sa menil na spleť hustých kríkov a ostrej trávy.
Krajina sa spamätávala z vojny. Do pôdy vsakovali posledné kvapky krvi, vzduch už netrhali bolestné výkriky a rieky neboli naplnené slzami trúchliacich. Nad dedinou viseli mračná hnané vetrom, ktorý ich odfukoval preč. V začmudenej izbe sedela Mária, mladá, útla ženička, ktorá čakala dieťa. Jej muž patril medzi prvých, ktorých odvial prúd nezvestných. Zostal stratený na fronte, krátko na to, čo odišiel. Začali si písať zamilované listy. No dnes ich slová akoby niekam utiekli a svet onemel. So svojim trápením sa často zverovala Petrovi. Býval na opačnom konci dediny. Rada k nemu chodievala, pri ceste k nemu spomínala na všetko minulé, čo zažila, ale i zabúdala. V tom jej pomáhal práve Peter. I teraz sa za ním chystala. Cez drobné plecia si prehodila háčkovanú šatku a pomalým krokom vykročila do noci.
